V tomto projekte som sa zamerala  na problematiku rýchlej módy (fast fashion), ktorá predstavuje obrovskú environmentálnu hrozbu. 

 

Zvolila som stratégiu apropriácie. 

Pracovala som s fotografiami nájdenými na internete, a to v dvoch kategóriách – snímkami z kampaní značky H&M, ktorá patrí medzi popredných výrobcov rýchlej módy, a zábermi, ktoré zaznamenávajú dopady fast fashion na životné prostredie, prácu v textilných farbrikách i zväčšené zábery mikroplastov. 

 

Tieto fotografie boli použité ako dieliky mozaiky, pričom som sa snažila klásť dôraz na vzťah, ale zároveň i na kontrast medzi pozlátkom módnych kampaní lákajúcich spotrebiteľov na kúpu lacných kúskov oblečenia, prezentovaných usmiatymi modelkami a svetom tvoreným odpadom z týchto šiat a vykorisťovateľskými fabrikami, v ktorom pracujú v nekonečných smenách a otrockých podmienkach za niekoľko centov na deň i rovnako staré a dokonca i omnoho mladšie dievčatá a deti, ktoré nemali to šťastie na miesto svojho narodenia. 

 

Pre posilnenie významu som pracovala s vlastnosťami veľkoformátovej mozaiky ako optickej ilúzie. 

 

Tak ako spojenie medzi týmito dvoma svetmi nie je pre mnohých ľudí hneď zrejmé a textilný priemysel je stále ešte skrytou hrozbou, ani dieliky mozaiky nie sú viditeľné okamžite po vstupe do priestoru, pri ktorom si všimneme najskôr povrchný reklamný vizuál. Čím sme však bližšie, tým viac sa stráca, tak ako sa i pre nás vytráca jeho lákavosť pri bližšom skúmaní tejto problematiky. 

 

Zatiaľ čo pomalá móda pracuje s kvalitnými materiálmi a produkuje oblečenie a doplnky, ktoré v šatníku vydržia niekoľko rokov, rýchla móda chŕli obrovské množstvá nekvalitných výrobkov, ktoré sa často rozpadnú po niekoľkých použitiach a končia na skládkach i vo voľnej prírode. 

 

Pri výrobe sa používajú umelé, často nerecyklovateľné vlákna a ich zmesi, toxické farbivá, uvoľňuje sa enormný objem kysličníka uhličitého a iných splodín do ovzdušia, znečisťuje a spotrebúva sa obrovské množstvo vody. Textilný priemysel nemalou mierou prispieva i ku klimatickej kríze. Z textilného odpadu sa po rozložení navyše uvoľňujú mikroplasty, ktoré predstavujú vážne zdravotné riziká pre ľudí i zvieratá. 

 

Riešením je zmena nákupného správania, frekvencie nakupovania, preferovanie značiek pomalej módy, darovanie a predaj nenoseného a používaného oblečenia cez bazáre či swapy a hlavne uvedomenie si závažnosti tohto problému skôr než bude neskoro. 

Základ mozaiky tvorí obraz vytvorený na akvarelovom papieri kombinovanou technikou (grafitové ceruzky, akryl, voskový pastel) v semirealistickom štýle podľa koláží zo snímok z reklamných kampaní. 

 

Obraz bol následne nafotený digitálnou zrkadlovkou, zväčšený a v grafickom programe Andrea mosaic bola z neho vytvorená mozaika, ktorej dieliky tvoria fotografie zachytávajúce dopady fast fashion. 

Výstupom je mozaika 1 x 1 m vytlačená na matnom fotopapieri.

 

Projekt vznikol na predmete Výtvarná analýza na Akadémii umení v Banskej Bystrici pod vedením Mgr. art. Matúša Maťátka.