Žijeme v dobe, ktorá je charakteristická takou mierou zahltenia vizuálnymi informáciami, aká v dejinách nemá obdobu. Najčastejším motívom pritom zostáva ženské telo, ktoré sa stáva dehumanizovaným objektom, akousi formou určujúcou výzor ideálnej ženy, krásnej a pasívnej. Tieto zobrazenia nielen odzrkadľujú aktuálny stav v oblasti preferencií ideálnej tváre, postavy, či stereotypov ohľadom správania sa „dokonalej ženy“, prispievajú i k ich utváraniu. Desiatky takýchto obrazov každodenne útočia na našu psychiku, čo má za následok u žien a dokonca i u veľmi mladých dievčat nielen porovnávanie sa a znížené sebavedomie, ale i psychické problémy v podobe depresií, porúch prijmu potravy alebo závislostí na plastických operáciách. Štandardy krásy spoločnosť vedú k prehnanému prisudzovaniu významu zovňajšku, deseniu sa prirodzených prejavov starnutia, odsúvaniu starších žien z verejnej sféry či diskriminácii kvôli vzhľadu, ale i k čoraz väčšej povrchnosti a konzumu, k čomu výrazne prispievajú i sociálne siete. Ženy sú často zobrazované nahé bez zjavného dôvodu, v dôsledku čoho sú mnohými mužmi vnímané iba ako sexuálne objekty, pričom toto vnímanie je prenášané následne i do reálneho života. 

Inšpiráciou pre sériu obrazov bola kniha od Naomi Wolf Mýtus krásy, v ktorej tento fenomén prirovnáva k železnej panne – stredovekému mučiacemu nástroju s lákavým zovňajškom, v ktorého útrobách sa ukrývajú ostré ostne drtiace obete (túto inšpiráciu som spracovala v prvom obraze). Mýtus krásy i jeho následky zvykneme ako spoločnosť podceňovať, keďže jeho forma je lákavá – ako by mohol byť nebezpečný pohľad na krásne usmiate modelky? Napriek tomu následky bývajú často fatálne. 

V druhom obraze som prostredníctvom použitia multiplikácie chcela poukázať na všadeprítomnosť mýtu krásy v podobe bezchybnej ženskej tváre doplnenej o svätožiaru z kresťanskej ikonografie odkazujúcej na podobnosť medzi zdanlivou nespochybniteľnosťou mýtu krásy a kresťanskej viery. Farebnosťou a štýlom obraz zároveň pripomína plagáty autoritárskych politikov používaných na budovanie kultu osobnosti. 

Zvyšné tri obrazy zachytávajú obete mýtu krásy – ich duševné rozpoloženie, nejasné hranice – fyzické i psychické, nesústredenosť, trápenie sa v osamelosti a skrývanie svojej bolesti pred okolím. 

Obrazy boli vytvorené technikou vrstvenej olejomaľby na akrylovej podmaľbe. Podkladom je bavlnené plátno napnuté na vnútorných drevených rámoch. 

Séria obrazov vznikla v STARTUP ateliéri pod vedením  doc. Mgr. art. Ján Triašku, ArtD. 

Zdroje:

STURKEN, M. – CARTWRIGHT,
L.: Studia vizuální kultury. Praha: Portál, s.r.o., 2009. 471 s. ISBN
978-80-7367-556-1

WOLF, N.: Mýtus krásy. 1.
vyd. Bratislava: Aspekt, 2000. 344 s. ISBN 80-85549-15-8