Krajiny

Chvíle strávené v prírode ma obohacujú v mnohých smeroch. Rada sa vraciam na tie isté miesta a pozorujem, ako sa menia počas dňa, vplyvom striedania ročných období, ale aj z dlhšieho časového horizontu.

Príroda ma upokojuje, prináša nadhľad a pocit ľahkosti do ťažších dní, ale niekedy aj pocity smútku a nostalgie – napríklad keď vidím, že bol vyrúbaný ďalší môj obľúbený strom alebo zahradený ďalší pás lúky.

Prírodné prostredie ma však nezaujíma iba vizuálne alebo z hľadiska pocitov, ktoré vo mne prepojenie s ním vyvoláva. Spája sa s ním i mnoho  symbolov. Ich štúdium je pre mňa fascinujúce a obohacujúce nielen pre vytváranie prác z ďalších žánrov mojej tvorby, ale i pre uvažovanie v širších životných kontextoch.

Dlhodobo ma fascinujú najmä dva symboly – strom a slnko. Na prechádzky si najradšej vyberám chvíle, počas ktorých môžem pozorovať presvitanie posledných lúčov slnka cez koruny stromov. Strom symbolizuje archetyp Self, naše skutočné ja ukryté v nevedomí. Slnečné lúče zas predstavujú energiu a životodárnu tvorivú silu; pre niekoho je to vyššia inteligencia, pre iného kreativita, Boh, Matka príroda, dobro či láska.

Prienik týchto dvoch symbolov pre mňa znamená otvorenie sa tejto sile.

Nie je to akt, ale proces pochopenia a prijatia svojich tieňov, čo je jediný spôsob, ako prekonať strach.

Západ slnka nám však pripomína aj niečo iné – pre prchavosť tohto okamihu si viac uvedomujeme, že všetko je dočasné. Ale práve v tom je to kúzlo.

Krajiny vytváram najmä technikou olejomaľby na plátne alebo OSB doske, v plenéri alebo v ateliéri podľa vlastných fotografií, ktoré vznikajú počas prechádzok.