V štvrtej časti sa zameriame na fetišizáciu tovarov a peňazí a ich vplyv na spoločnosť.
V súvislosti s fetišizmom sa objavil pojem tovarový fetišizmus, ktorý zaviedol Karl Marx[1] ako súčasť svojej kritiky kapitalizmu, hoci by sa dal aplikovať aj širšie. Podľa neho tovar po vstupe na trh disponuje vďaka zrkadleniu hodnoty ľudskej práce metafyzickými vlastnosťami.[2] Tvrdil, že tovar má dve hodnoty – úžitkovú a výmennú. Úžitková hodnota, slúžiaca na napĺňanie potrieb, v priebehu času ustúpila hodnote výmennej, v čoho dôsledku sa zvýšil i význam vzťahov medzi tovarmi – výrobky začali mať moc nad ľuďmi.[3] S tovarovým fetišizmom súvisí aj pojem konzumizmus – ide o životný štýl, ekonomický a spoločenský postoj, orientovaný na materiálne hodnoty, hromadenie tovaru a finančných prostriedkov a na rast spotreby, pričom v konzumne orientovanej spoločnosti sa za zdroj šťastia a zmysel života pokladá vlastnenie majetku.[4], [5]
Konzumizmus vedie k úpadku hodnôt a má negatívne účinky na životné prostredie.[6] Dôsledky sú závažné – hmotným statkom je niekedy pripisovaná vyššia hodnota ako ľudským bytostiam. Najvýznamnejším fetišom súčasného sveta sa stali peniaze. Nahromadené bohatstvo často predstavuje zdroj veľkého spoločenského vplyvu. Vedľajším efektom zaslepeného úsilia o jeho získanie môže byť porušovanie ľudských práv a dôstojnosti. Príkladom je komodifikácia – ľudia alebo medziľudské vzťahy sa pri nej stávajú tovarom, pre ktorý platia také isté trhové pravidlá ako pre ďalšie tovary.[7] Vo výrobnom prostredí dochádza k objektifikácii, pri ktorej je so zamestnancami zaobchádzané skôr ako s výrobnými nástrojmi než so živými bytosťami,[8] v pornopriemysle, alebo i v reklame, sú telá, najmä ženské, degradované na pasívne sexuálne objekty,[9], [10] na sociálnych sieťach platia ľudia svojou pozornosťou, čím sa tiež stávajú tovarom.[11] Redukované na úroveň neživých objektov sú i obete organizovaného zločinu (najmä ženy a deti) nútené k prostitúcii, práci, manželstvám, žobraniu, nelegálnym adopciám či náhradnému materstvu.[12]
Túžba po peniazoch je často hnacím motorom i pre spoločenské autority, najmä politikov, uchyľujúcich sa k dehumanizácii, ktorá so sebou priniesla najtragickejšie momenty našich dejín,[13] či na spôsobe, akým je zaobchádzané so zvieratami, v akých podmienkach sú chované, prepravované a zabíjané[14], [15] a odráža sa i v správaní sa k rastlinám a životnému prostrediu všeobecne.[16], [17]
Na tieto spoločenské javy reagovali i autori diel, ktoré boli prezentované na výstave Duše peněz v roku 2016. Jej kurátorom bol Leoš Válka (1953), riaditeľ Centra súčasného umenia DOX[18] a spolukurátorkou Michaela Šilpochová, ktorá je v tomto centre umeleckou riaditeľkou.[19], [20] V súčasnom svete sú peniaze všadeprítomné, ovplyvňujú veľkú časť ľudských činností, vytvárajú ekonomickú priepasť medzi ľuďmi i národmi. Fenoménu peňazí sa zúčastňujeme všetci, bez možnosti výberu. Autori vo svojich dielach poukazujú na absurdnosť a rozmery stavu, do akého sme sa ako spoločnosť dostali, fetišizáciu a komodifikáciu, ktoré sa dotýkajú i umenia, na kategorizovanie ľudí, hodnoty konzumentov a výrobcov, či prestíž spojenú s vlastnením luxusných tovarov.[21]
Medzi vystavujúcimi autormi boli Alfredo Jaar, Thomas Hirschhorn, Jiří Georg Dokoupil, Dan Perjovschi, Libia Castro & Ólafur Ólafsson, Jota Castro, Daniel Knorr, Michael Wolf, František Kupka a iní.[22]
V rámci výstavy mali diváci možnosť vidieť i inštaláciu od nemeckého umelca, filozofa, kurátora a riaditeľa Inštitútu Arsenale pre politiku reprezentácie v Benátkach Wolfganga Scheppeho (1955)[23] s názvom Supermarket of the Dead (Supermarket mŕtvych).[24] Autor v nej pracoval so stále živou čínskou tradíciou, pri ktorej pozostalí pália napodobeniny peňazí a predmetov v rámci pohrebných rituálov.[25] O tomto fenoméne píše i Tylor v knihe Primitive Culture (1871). Spočiatku pravé pohrebné obety (ľudia, zvieratá, predmety, ktoré zosnulý používal) začali byť v priebehu dejín nahrádzané ich symbolmi. Tento fenomén nadobudol v Číne ohromné rozmery (pálili sa modely zariadených papierových domov, palácov, či lodí, ale i podobizne ľudí a zvierat). Najznámejšou formou čínskych pohrebných obiet sú falošné peniaze vyrábané z papiera a kovových fólií.[26] Aby bol uspokojený dopyt, vznikali po celej Číne dielne na ich výrobu, v ktorých boli zamestnané tisíce žien a detí.[27] Autor poukazuje, že paralelu tohto javu môžeme vidieť i v súčasnej spoločnosti – v supermarketoch sú tovary luxusných značiek (Gucci, Prada, Apple) nahrádzané ich napodobeninami, ktoré sa stali fetišmi, majú moc nad ľuďmi a túžba ich vlastniť môže spôsobovať posadnutosť.[28]
Týmto textom sme zavŕšili sériu článkov o fetišizme a o týždeň si priblížime mágiu, ako i umelecké prejavy, ktoré s ňou súvisia už od praveku.
Zdroje
[1]JAVORAN, D., Naša identita – komodita?, 2023. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: < https://kapital–noviny.sk/nasa–identita–komodita/>
[2]MARX, K., Capital : A Critical Analysis of Capitalist Production, 1954, s. 76.
[3]ILMONEN, K., A Social and Economic Theory of Consumption, 2011. In CHORVÁT, I., Fenomén spotreby a konzumná spoločnosť, 2015, s. 16, 17.
[4]Konzumizmus. 2022. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://beliana.sav.sk/heslo/konzumizmus>
[5]Konzumizmus. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/kratky–slovnik/?q=konzumizmus>
[6]Konzumizmus. 2022. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://beliana.sav.sk/heslo/konzumizmus>
[7]KRŠKOVÁ, M., PÁNIKOVÁ, N., Sexistické reklamy na Slovensku, alebo čo má spoločné sťahovanie, prášková lakovňa a bankové služby, 2016, s. 12.
[8]BALDISSARRI, C., VALTORTA, R. R., ANDRIGHETTO, L., VOLPATO, CH., Workers as Objects : The Nature of Working Objectification and the Role of Perceived Alienation, 2017. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://www.researchgate.net/publication/317428215_Workers
_as_objects_The_nature_of_working_objectification_and_the_role_of_perceived_alienation>
[9]BASLAROVÁ, I., JAHODOVÁ, D., Jak na sexistickou reklamu : Manuál pro posuzovaní sexistické reklamy, 2013, s. 14, 27.
[10]How Porn Can Normalize Sexual Objectification. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://fightthenewdrug.org/how–porn–can–normalize–sexual–objectification/>
[11] Tristan Harris v dokumente The Social Dilemma, 14:18. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://seminarofdigitaldemocracy.net/the–social–dilemma/>
[12]M. Lexmann : Európsky parlament urobil významný krok pre ochranu ľudskej dôstojnosti, 2023. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://europske.noviny.sk/2023/10/18/m–lexmann–europsky–parlament–urobil–vyznamny–krok–pre–ochranu–ludskej–dostojnosti/>
[13]HORÁK, O., Označovali ich za šváby, ktoré treba vyhubiť : Prečo je dehumanizácia predohrou k fyzickému násiliu?, 2024. [online]. [cit. 2025–1–18] Dostupné na internete: <https://dennikn.sk/3936796/oznacovali–ich–za–svaby–ktore–treba–vyhubit–preco–je–dehumanizacia–predohrou–k–fyzickemu–nasiliu/>
[14]Zastavme transporty! / Stop the trucks! [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://slobodazvierat.sk/kampane/hospodarske–zvierata/stop–the–trucks/>
[15]Čo ležalo, čo uhynulo, všetko sa nakladalo: Na niektoré bitúnky berú aj nevládne zvieratá, ich mäso posielajú do výroby. [online]. [cit. 2025–1–18] Dostupné na internete: <https://spravy.stvr.sk/2024/05/chore–zvierata–prevazaju–v–neludskych–podmienkach–ich–maso–sa–vraj–napriek–tomu–dostane–do–slovenskych–vyrobkov/>
[16]Príčiny odlesňovania a spôsoby, akými ho EÚ rieši. [online]. [cit. 2025–1–18] Dostupné na internete: <https://www.europarl.europa.eu/topics/sk/article/20221019STO44561/priciny–odlesnovania–a–sposoby–akymi–ho–eu–riesi>
[17]Príčiny zmeny klímy. [online]. [cit. 2025–1–18] Dostupné na internete: <https://climate.ec.europa.eu/climate–change/causes–climate–change_sk>
[18]ROZSYPAL, M., ESTA., Umění není jen pro povolané : Do galerie se nikdo nemusí bát vstoupit, říká zakladatel DOXu Válka, 2023. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://plus.rozhlas.cz/umeni–neni–jen–pro–povolane–do–galerie–se–nikdo–nemusi–bat–vstoupit–rika–9101732>
[19]Centrum současného umění DOX. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://www.dox.cz/o–nas>
[20]Jej dátum narodenia nie je verejne známy.
[21]Duše peněz. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://www.dox.cz/program/duse–penez>
[22]Tamže.
[23]Wolfgang Scheppe. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: < https://press.uchicago.edu/ucp/books/author/S/W/au246016213.html >
[24] Inštalácia bola po prvý krát predstavená v roku 2015 v drážďanskom paláci Rezidenzschloss, ktorý je sú- časťou drážďanských štátnych zbierok Staatliche Kunstsammlungen Dresden. In Supermarket of the Dead. Proposition III : Fire offerings in China and the Cult of Globalised Consumption. [online]. [cit. 2025-5-9] Dostupné na internete: <https://www.skd.museum/en/exhibitions/archiv/supermarket–of–the–dead/>
[25]Supermarket of the Dead. Proposition III : Fire offerings in China and the Cult of Globalised Consumption. [online]. [cit. 2025-5-9] Dostupné na internete: <https://www.skd.museum/en/exhibitions/archiv/supermarket–of–the–dead/>
[26]Zaujímavosťou je, že kým u nás sa falošné zlato označuje ako mačacie v Nemecku sa mu hovorí prasačie (schweine gold). In Supermarket of the Dead. Proposition III : Fire offerings in China and the Cult of Globalised Consumption. [online]. [cit. 2025-5-9] Dostupné na internete: <https://www.skd.museum/en/exhibitions/archiv/supermarket–of–the–dead/>
[27] TYLOR, E. B., Primitive culture : Volume I., 1888, s. 493.
[28]Supermarket of the Dead. Proposition III : Fire offerings in China and the Cult of Globalised Consumption. [online]. [cit. 2025-5-9] Dostupné na internete: <https://www.skd.museum/en/exhibitions/archiv/supermarket–of–the–dead/>