Podľa zakladateľa modernej sociálnej antropológie Bronisława Malinowského (1884 – 1942)[1] nebol objavený žiadny kmeň alebo národ, v ktorom by absentovalo náboženstvo a mágia, a z ich existencie vyplývajúce rozdelenie sveta na posvätný, ktorý je doménou modlitieb, rituálov, kúziel či povier a profánny, predstavujúci doménu vedy.[2]

Freud pokladal mágiu za jeden z animistických prostriedkov. Keďže sa nezaoberá dušami a duchmi, domnieval sa, že vznikla ešte v období pred spiritualizáciou prírody. Mágia plní rôzne účely – ochraňuje človeka pred hroziacim nebezpečenstvom, ovplyvňuje počasie či zraňuje nepriateľov.[3]

Magické myslenie je jadrom rozprávok a mýtov a vyznačuje sa citovým podfarbením a niekedy aj nerešpektovaním logického myslenia – nerozlišuje medzi skutočným svetom na jednej strane a nereálnosťou a predstavami na strane druhej.[4] Tylor za omyl tejto formy uvažovania považoval zamieňanie žiadaného účinku s reálnym.[5]

Podľa Lévy-Bruhla, ktorý sa magickým myslením zaoberal v knihe Primitive mentality (Primitívna mentalita) z roku 1922, je pre tento spôsob uvažovania charakteristické, že sa v ňom príčinné vzťahy chápu iným spôsobom. Nie je však tomu tak z dôvodu intelektuálnej nedostatočnosti. Je potrebné zobrať do úvahy, v akom svete ľudia s týmto druhom myslenia žili a žijú – vo svete odlišnom od nášho, s inou filozofickou a kultúrnou tradíciou.[6] Podľa Davida Abrama, amerického kultúrneho ekológa, geofilozofa a performatívneho umelca (1957),^[7] v kultúrach prírodných národov medzi realitou a mágiou nie je vymedzená hranica – nič nepovažujú za kúzelné alebo magické, pretože taká je už samotná existencia tohto sveta. Mágia pre nich predstavuje spôsob, akým žijú. Jeho podstatou sú vzťahy s rôznorodými formami života, vo väčšine prípadov diametrálne odlišné od vzťahov, aké poznáme.^[8] Je však potrebné rozlišovať medzi mágiou pravekých ľudí a prírodných národov a mágiou prítomnou v spoločenstvách, v ktorých je už vzťah medzi príčinami a následkami zrejmejší.[9]

Podľa Frazera sa ľudské myslenie kultivovalo od mágie k náboženstvu a nakoniec k vede. Ľudia s magickým myslením najskôr skúšali dosiahnuť naplnenie svojich prianí a potrieb prostredníctvom vlastného úsilia, keď si však uvedomili, že nie všetky sily v prírode majú pod kontrolou, začali uctievať vyššiu moc.[10] Mágiu rozdeľuje na teoretickú a praktickú (tú ďalej na pozitívnu a negatívnu) a na homeopatickú a nákazlivú –  homeopatická mágia účinkuje na základe podobnosti a nákazlivá na základe kontaktu.[11]

Príkladom homeopatickej mágie je poškodenie alebo zničenie obrazu nepriateľa s úmyslom  poraniť ho alebo zabiť.[12] Ukážkou prístupu nákazlivej mágie je ošetrenie sekery, ktorá spôsobila zranenie, s úmyslom urýchliť zahojenie rany.[13] Tieto dva druhy mágie Frazer súhrnne označuje ako sympatetická mágia.[14]

V súvislosti s homeopatickou mágiou zas boli interpretované paleolitické jaskynné nástenné maľby.[15] Podľa nemeckého historika umenia Herberta Kühna (1895 – 1980)[16] boli mnohé z nich použíté ako terče, prípadne znázorňovali zvieratá v pasci. Obrázky plnili funkciu dvojníkov, ktorí zohrávali dôležitú rolu v loveckej mágii – čo sa stalo obrazu zvieraťa, malo sa stať i jemu samotnému. Verili, že v zobrazení sa nachádza jeho duša.[17]^, [18] Podobného názoru bol i Salomon Reinach (1858 – 1932), francúzsko-židovský archeológ, filozof a historik náboženstva,[19] ktorý magické účely týchto umeleckých prejavov predpokladal na základe ich umiestnenia do neprístupných a tmavých priestorov, ale i z dôvodu absencie znázornenia nebezepčných zvierat.[20] Výjavy zobrazujúce zvieratá pri párení zas boli pravdepodobne vyhotovené ako súčasť rituálov plodnosti.[21]

Najznámejšie praveké jaskynné maľby sa nachádzajú v španielskej jaskyni Altamira v Kantábrii a francúzskej jaskyni Lascaux v Dordogne a vznikli približne v období 20 000 – 15 000 rokov pred n. l. Napriek svojmu veku boli vytvorené s veľkým citom a remeselnou zručnosťou.[22] V susednej Českej Republike tiež nájdeme nástennú kresbu znázorňujúcu zviera, pravdepodobne jeleňa, a to v jaskyni Býčí skála v Moravskom krase. Vznikla približne v 12. – 13. storočí.[23]