Animatizmus patrí medzi prvotné duchovné koncepcie. Jeho podstatou je priznávanie vedomia, nadprirodzenej sily alebo osobnosti prvkom a javom v prírode, nie však v individuálnom zmysle, ako je tomu u animizmu, ale v zmysle všeobecnom[1] – inak povedané, zatiaľ čo podľa animistov prvky sveta vrátane vesmírnych telies a človekom vytvorených predmetov sú obývané dušami alebo duchmi, animatisti verili, že je v nich obsiahnutá sila, ktorá však nie je personifikovaná. Podľa anglického sociálneho antropológa Roberta R. Maretta (1866 – 1943)[2] bol animatizmus štádiom vývoja spločnosti, ktoré existovalo ešte pred animizmom, ale z dôvodu, že nebol objavený žiadny kmeň alebo spoločenstvo, u ktorého by absentovala viera v duchov, nemáme o ňom bližšie poznatky. S týmto názorom sa zhoduje aj Freud vo svojej knihe Totem a tabu.[3]
Na animatizmus, ale i na mysliteľov z antického Grécka, napríklad na Aristotela a Plotina, nadviazal filozofický smer panpsychizmus, ktorého podstata spočíva v presvedčení, že vo všetkom v prírode je prítomná duša sveta – všeobecná inteligencia prenikajúca každým prvkom našej planéty i vesmíru.[4]
Obr. 1: Caspar David Friedrich, Der Wanderer über dem Nebelmeer (Tulák nad morom hmly), olej na plátne, 94,8 × 74,8 cm, približne 1818
Zdroj: Elke Walford / Wikimedia Commons (Public domain)
S panpsychizmom úzko súvisí panteizmus, nábožensko–filozofický systém, podľa ktorého je Boh totožný s vesmírom – je prítomný všade vo vesmíre, vrátane celej prírody.[5]
Panteistické tendencie môžeme postrehnúť i v tvorbe nemeckého maliara Caspara Davida Friedricha (1774 – 1840), ktorý patril medzi najvýraznejších umelcov romantizmu,[6], [7] a to napríklad v dielach Der Wanderer über dem Nebelmeer (Tulák nad morom hmly) (obr. 1), ktorý zachytáva okamih pokojnej kontemplácie človeka prepojeného s prírodou,[8] alebo Tetschener Altar / Das Kreuz im Gebirge (Těšínsky oltár / Kríž v horách) (obr. 2), znázorňujúci duchovnú energiu prírodnej scenérie. Bol hlboko veriacim luteránom a celú prírodu pokladal za preniknutú Božou prítomnosťou.[9
Obr. 2: Caspar David Friedrich, Tetschener Altar / Das Kreuz im Gebirge (Těšínsky oltár / Kríž v horách), olej na plátne, 115 × 110,5 cm, 1807/1808
Zdroj: The Yorck Project / Wikimedia Commons (Public domain)
Mnoho ľudí verí, že zvláštna energia je uložená i v obrazoch od americko-lotyšského maliara Marka Rothka (1903 – 1970),[10] ktorý sám seba prekvapivo nepovažoval za abstraktného maliara. Skôr než vzťahy farieb ho zaujímali emócie, ktoré jeho diela vyvolávajú. Skutočnosť, že mnohí ľudia po zhliadnutí jeho monumentálnych obrazov plačú, pokladal za dôkaz, že energia, ktorú do diel vložil, je v nich uchovaná a ďalej pôsobí na divákov, a túto skúsenosť prirovnával k náboženskému zážitku. Ako príklad uvádzame jeho dielo No. 2 (Č. 2) z roku 1962.[11]
Duchovné prežitky vyvolávajú i diela súčasnej švajčiarskej vizuálnej umelkyne Pipilotti Rist (1962)[12] v podobe multimediálnych environmentov naplnených objektami, filmami, osvetlením a zvukmi, ktoré vyzývajú diváka, aby sa do nich zapojil a apelujú na jeho prirodzenú túžbu po znovuspojení sa v rámci ľudského druhu i celej prírody.[13] Príkladom je inštalácia Gnade Donau Gnade 2 (Milosť Dunaj Milosť 2) z rokov 2013 – 2015.
Zdroje
[1]Animatism : noun. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://www.merriamwebster.com/medical/animatism >
[2]Robert R. Marett. [online]. [cit. 2025–1–15] Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/biography/Robert–R–Marett >
[3] MARETT, R. R., Pre–Animistic Religion, 1900. In FREUD, S., Totem and Taboo : Resemblances between the Psychic Lives of Savages and Neurotics, 1919, s. 45.
[4]LETZ, J., Niektoré problémy teilhardistického myslenia, 1992, s. 515.
[5]WILLIAM, M., Pantheism : The Stanford Encyclopedia of Philosophy, 2023. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://plato.stanford.edu/archives/fall2023/entries/pantheism/>
[6]Caspar David Friedrich. [online]. [cit. 2025–1–15] Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/biography/Caspar–David–Friedrich >
[7]JARRAR, C., What is Pantheism in Art?, 2024. [online]. [cit. 2025–4–17] Dostupné na internete: <https://www.thecollector.com/what–is–pantheism–art/>
[8]LEON, I., Short Analysis on the art work of Caspar D. Friedrich: Wanderer above the Sea of Fogs, 2019. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://ifleonvales.medium.com/short–analysis–on–the–art–work–of–caspar–d–friedrich–wanderer–above–the–sea–of–fogs–4eaf12c482fc>
[9]HENGELAAR–ROOKMAAKER, Caspar David Friedrich : Easter Morning, 2018. [online]. [cit. 2025–4–17] Dostupné na internete: <https://www.artway.eu/posts/caspar–david–friedrich–easter–morning>
[10] Mark Rothko. [online]. [cit. 2025–5–9] Dostupné na internete: <https://www.nga.gov/artists/1839–mark–rothko>
[11]CREWS, E. D. 2024. The Religious Experience of Mark Rothko. [online]. [cit. 2025–5–9] Dostupné na internete: <https://smartmuseum.uchicago.edu/blog/the–religious–experience–of–mark–rothko/>
[12]Pipilotti Rist. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://www.moma.org/artists/8297–pipilotti–rist>
[13]HOARE, N., Zurich Pipilotti Rist on Absolution. [online]. [cit. 2025-5-8] Dostupné na internete: <https://extraextramagazine.com/talk/pipilotti-rist-on-absolution/>.