Prvý obraz zo série Bez názvu, v ktorej som sa snažila pomocou nadsádzky poukázať na to, že boj za ženské práva, hoci bol v mnohých oblastiach úspešný, nie je dokonaný. 

Na maľbe je zobrazený typický patriarchálny muž, ktorý sa  cíti byť nadradený iba na základe pohlavnej príslušnosti.

Našťastie takéto myslenie je vplyvom scitlivovania spoločnosti, na ktorom sa podieľa mnoho aktivistiek a aktivistov, na ústupe a v civilizovanej spoločnosti je považované za prízemné a spiatočnícke.

Mnohí muži v súčasnosti chápu, že pohlavia sú si rovné a mali by niesť rovnakú mieru práv i povinností. Nemajú problém s tým, ak ich partnerka zarába viac než oni, alebo ak je ženou ich nadriadená. Je pre nich samozrejmosťou podieľať sa spravodlivo na celkovom objeme platenej i neplatenej práce a na výchove detí, nemajú problém ísť na rodičovskú dovolenku. 

Napriek tomu nerovnosť stále pretrváva. Ženy sa stretávajú s podceňovaním na základe pohlavia, nespravodlivosťou, dvojitým metrom i druhou smenou – po príchode z plateného zamestnania do neskorých večerných hodín vykonávajú ešte domáce (tzv. ženské) práce. Je však potrebné poznamenať, že na udržiavaní tohto systému sa nepodieľajú iba muži, ale i patriarchálne mysliace ženy, ktoré príliš lpia na tradíciách a v podriadenom postavení zostávajú dobrovoľne, pretože majú pocit, že sa to od nich očakáva a tento prístup odovzdávajú ďalším generáciám. Nie všetky tradície sú správne a tie, ktoré udržiavajú rodové stereotypy, by v tomto storočí už nemali mať miesto.

Séria vznikla v ateliéri STARTUP na AKU v Banskej Bystrici pod vedením vedúceho ateliéru doc. Mgr. art. Ján Triašku, ArtD.