V nasledujúcich textoch sa bližšie oboznámime s prvotnými duchovnými koncepciami – animizmom, animatizmom, fetišizmom, mágiou, totemizmom a šamanizmom – a s ich prejavmi v súčasnosti a preskúmame i umenie z rôznych období, ktoré s nimi súvisí. Niektoré diela vznikli ako súčasť rituálov, iné na ne nadviazali, alebo boli inšpirované myšlienkami týchto systémov. Prvou koncepciou, na ktorú sa zameriame, bude animizmus.
Animizmus bol pôvodne celosvetovo rozšírený najmä medzi komunitami lovcov a zberačov a pretrváva dodnes.[1] Je možné ho chápať v užšom alebo širšom zmysle, buď ako teóriu zaoberajúcu sa skúmaním psychických pojmov, alebo duchovných bytostí.[2] Škótsky filozof David Hume (1711 – 1776)[3] animizmus považoval za výsledok prirodzenej ľudskej tendencie pripisovať predmetom vlastnosti typické pre človeka.[4] Podľa belgického antropológa Istvana Praeta[5], [6] je založený na určitej limitovanosti – animistické vnímanie majú ľudia tendenciu obmedzovať na svoje bezprostredné okolie.[7]
Za otca animizmu v zmysle antropologického konceptu je považovaný E. B. Tylor,[8] o ktorom sme sa už zmienili v predchádzajúcom článku. Tylor tvrdil, že animisti vnímajú prírodu ako animovanú, pričom táto ich perspektíva spočíva najmä v zmysle pre vnímanie duší, ktoré v nej prebývajú. Teórie o spôsobe uvažovania pravekých ľudí formoval na základe dostupných prameňov zaznamenávajúcich pozorovania obyvateľov prírodných národov.[9] Tylor prevzal výraz animizmus od nemeckého chemika a fyzika Georga Ernsta Stahla (1660 – 1734),[10] autora hypotézy o schopnosti duší či duchov ovládať ľudské telo vrátane jeho procesov.[11]
Samotný výraz animizmus bol odvodený od latinského slova anima, ktoré označuje dušu, ale aj dych, ducha alebo život.[12] Duša bola s dychom stotožňovaná aj v iných kultúrach. Svedčia o tom stopy v rôznych jazykoch, v ktorých sa pre oba pojmy používa jeden spoločný výraz. Grónčania verili, že ľudia majú duše dve – tieň a dych, a Malajci si mysleli, že duša odchádza z tela cez nos.[13]
Britský antropológ Sir James George Frazer (1854 – 1941)[14] vo svojej známej knihe The Golden Bough (Zlatá ratolesť) z roku 1890 zmieňuje animistické predstavy o dušiach, ktoré boli v mnohých kultúrach vnímané ako éterickejšie verzie ľudských tiel, tvarom im však podobné.[15] Častá je predstava o duši ako o vtákovi. Jej rozšírenosť potvrdzujú zmienky v mnohých jazykoch.[16] Afričania zas veria, že človek zomrie po odobraní tieňa.[17] Duša bola stotožňovaná i s odrazom na vodnej hladine,[18] alebo bola obsiahnutá vo výtvarnom znázornení človeka.[19] Jadrom animizmu bolo spočiatku uvažovanie o dušiach ľudí, ktoré vzišlo z potreby objasnenia príčin chorôb, snov či smrti, koncepty duchov a duší zvierat, rastlín, predmetov či prírodných javov boli odvodené pravdepodobne neskôr.[20], [21
Obr. 1: Neznámy autor z ľudu Baule, Pobrežie Slonoviny, Maska Kpele Kpele, drevo, rekonštruovaný golier z rafie, 111.8 x 67.3 x 44.5 cm, 19. storočie
Zdroj: The William Hood Dunwoody Fund / Public Domain (CC-PDM)
S animizmom úzko súvisia masky, ktoré sú rozšírené najmä v Afrike a v Japonsku. V niektorých afrických kultúrach masky súvisia s animistickou vierou, že do nich vstupujú duchovia predkov, zvierat alebo síl prírody a cez ne potom prechádzajú do ľudí, ktorí sa ich nasadením vzdávajú vlastnej osobnosti. Masky sa vyrábajú z rôznych materiálov. Dopĺňa ich kostým, ktorý je nemenej dôležitý a zakrýva celé telo, čím dochádza ku kompletnému prekrytiu identity. Súčasťou procesu premeny na ducha je rituálne predstavenie s hudbou a tancom.[22]
Príklad animistickej masky znázorňujúcej postavu Kpele kpele, ktorú vytvoril umelec z ľudu Baule žijúceho na Pobreží Slonoviny, sa nachádza na obr. 1.[23]
Na obr. 2 je maska pochádzajúca z kmeňa Chokwe predstavujúca ducha predka.[24]
Obr. 2: Neznámy umelec z kmeňa Chokwe, Angola alebo Demokratická republika Kongo, Maska, drevo, rastlinné vlákna, sklenené korálky a kov, 26.7 × 26.7 cm, 1920 – 1930
Zdroj: The William Hood Dunwoody Fund / Public Domain (CC-PDM)
Obr. 3: Neznámy umelec, Hannya, maska typu Nó s nápisom Omi utsu, drevo, polychrómia, obdobie Edo (17.–18. storočie)
Zdroj: Daderot / Wikimedia Commons (Public domain)
Démonickú japonskú masku Hannya z obdobia Edo z konca 18. storočia môžete vidieť na obr. 3. Stvárňuje ducha žiarlivej ženy ovládanej hnevom. Pokrútená tvár takmer pripomína zviera. Maska bola používaná počas divadelného predstavenia Nó,[25] ktoré by sa dalo charakterizovať ako tradičná hudobná dráma. Hoci sa vznik tohto žánru datuje do 14. storočia, jeho korene siahajú ešte hlbšie – vyvinul sa zo starších typov divadelných predstavení a pretrval až do dnešných dní.[26] Účinkujúci v dráme Nó stvárňujú často duchov, démonov či bohov.[27] Masky, ktorých je v tomto type predstavenia viac než 200, nie sú, podobne ako v Afrike, vnímané iba ako obyčajné rekvizity. O ich animistickom charaktere vypovedá viera hercov i divákov, že je v nich ukrytá tajomná duchovná sila.[28], [29
V živote pravekého človeka zohrávali dôležitú rolu zvieratá, od ktorých často záviselo jeho prežitie, je teda pochopiteľné, že sú i významnou súčasťou animistického systému, v ktorom sú vnímané odlišne než v západnej kultúre. Animisti prirovnávajú ich správanie a zvukové prejavy k ľudským a ich uvažovanie pokladajú tiež za podobné nášmu. Veria v metempsychózu – zviera môže mať dušu, ktorá bola predtým ľudská a patrila napríklad zosnulému predkovi alebo priateľovi.[30] Severoamerickí Indiáni považovali zvieratá za mladších bratov a mysleli si, že majú dušu rovnako ako človek.[31] Odvrátenou stranou animizmu sú zvieracie obety. Zvieratá boli obetované napríklad pri pohreboch – Aztéci a Grónčania obetovali psov, Indiáni kone, beduíni ťavy…[32]
Duše sú pripisované i rastlinám. Tylor vo svojej knihe Primitive culture uvádza príklady z rôznych kultúr, podľa ktorých animisticky zmýšľajúci ľudia veria, že napríklad ryža má nielen dušu, ale môže aj ochorieť ako človek.[33] Zaujímavé sú zmienky o duchovi alebo bohovi kukurice. Dôležitosť tejto plodiny spočíva v tom, že sa z nej vyrába chlieb predstavujúci všeobecný symbol pre jedlo, živobytie a zdroj životnej sily. V niektorých častiach Európy mal duch kukurice podobu mačky. S chlebom sa spájajú mnohé povery a rituály a ľudia s ním nakladajú s úctou, čo sa prejavuje i v našej kultúre.[34]
Obr. 4: Neznámy mayský umelec, Pár vyrezávaných ozdôb s bohom kukurice, mušľa, 5.7 × 4.8 × 0.3 cm, 400 – 700 n. l.
Zdroj: The Metropolitan Museum of Art / Public Domain
Boh (alebo duch) kukurice sa stal i umeleckým námetom. Príkladom sú dve mayské jemné reliéfne mušľové ozdoby (obr. 4) pochádzajúce z oblasti Lowland Maya, znázorňujúce hlavu boha kukurice, ktoré pravdepodobne slúžili ako náušnice určené pre rozšírené otvory v ušných lalôčikoch.[35] Keďže tento materiál bol v mayskej kultúre veľmi cenený, patrili zrejme majetnejšiemu majiteľovi. Zaujímavosťou je, že hoci šperky pôsobia podobne, pri bližšom skúmaní techniky vyrezávania si môžeme všimnúť, že každý z nich bol pravdepodobne vytvorený iným autorom.[36]
Na úsvite dejín bola Európa podľa Frazera pokrytá pralesmi, je teda pochopiteľné, že sa všadeprítomné obrovské stromy, ktoré siahali vysoko k nebesiam, stali predmetom uctievania. Medzi najznámejších uctievačov stromov patrili podľa neho Germáni, Kelti a Švédi.[37] Dôležitú úlohu stromy zohrávali i v životoch starovekých Grékov a Talianov, ktorí sa k posvätným stromom správali s veľkou úctou a ich ohrozenie sprevádzalo všeobecné zdesenie.[38]
Stromy sú animistami pokladané za vedomé bytosti, pričom sú vnímané rôznymi spôsobmi. V niektorých kultúrach je k nim pristupované ako k individualitám s vlastnými dušami, iní ich v súlade s princípmi doktríny transmigrácie považujú za rastliny osídľované dušami ľudí, rôznymi duchmi a bohmi, alebo za démonmi posadnuté fetiše.[39], [40]
Frazer uvádza mnoho príkladov, ktoré dokladajú, že sa k nim animisti z mnohých častí sveta chovajú podobne ako k ľuďom, ich zranenie prirovnávajú k zraneniu človeka, sú k nim ohľaduplní, dávajú im piť víno, usporadúvajú im hostiny, prinášajú obety a v niektorých kultúrach ich dokonca sobášia. S ublížením stromu sa často spája tabu, ktorého porušenie údajne človeku spôsobí chorobu alebo nešťastie.[41] Niektorí animisti sa domnievajú, že stromy oživujú duše mŕtvych – tie buď žijú v strome ďalej a zomrú spolu s ním, alebo sa premiestnia do inej schránky.[42]
Duše však nie sú prisudzované iba ľuďom, zvieratám a rastlinám. V niektorých kultúrach sú pripisované i predmetom – prírodným alebo vyrobeným človekom. Časté je uctievanie kameňov, z ktorého si animisti sľubujú výhody v podobe priaznivého počasia, ochrany, dobrej úrody či ľahkého pôrodu.[43] Duchovia môžu byť prítomní i vo vode – stoja za jej pohybom, alebo spôsobujú choroby po jej vypití.[44]
Indiáni veria, že duchovia sa nachádzajú všade v prírode, a nazývajú ich manituovia. Riadi ich Veľký Manitou, nachádzajú sa v rastlinách, zvieratách či prírodných javoch a vstupujú s ľuďmi do kontaktu.[45]
Vieru v duše predmetov môžeme pozorovať i u Algonkinov, Karenov a Fidžijcov. Tieto kmene pochovávajú svojich blízkych s predmetmi, ktoré ich majú sprevádzať na ich posmrtnej púti, alebo tieto objekty obetujú počas obradov.[46] Pozostalí veria, že duše zomrelých s predmetmi môžu disponovať i napriek ich rozpadnutiu, zhnitiu, zhoreniu alebo skonzumovaniu, a to v nemateriálnej podobe.[47] Dôvodom tohto konania je domnelý prospech pre zosnulého, obava z jeho hnevu, alebo ignorovanie smrteľnosti – viera, že zosnulý môže s pomocou týchto predmetov pokračovať vo vykonávaní činností, ktorým sa venoval, kým žil.[48]
Animizmus sa prejavoval i v súvislosti s vysvetľovaním chorôb, ich liečením a prevenciou. Ochorenia a smrť podľa animistov vznikajú vniknutím cudzej duše alebo ducha do tela (napríklad v dôsledku urážky alebo zničenia pôvodnej schránky), porušením tabu alebo stratením či poškodením vlastnej duše počas spánku.[49] V súvislosti s animistickým chápaním chorôb, príčin ich vzniku a liečenia vzniklo po celom svete množstvo teórií, povier a rituálov.[50]
Ako dokladá Frazer, animisti veria, že dušu je možné chytiť do látkovej bábiky, hrudky hliny či misky a vrátiť takýmto spôsobom chorému. Duša sa dá ukradnúť inému človeku a vložiť do tela trpiaceho, ktorý následne vyzdravie, alebo je možné ju dočasne odložiť do rôznych predmetov, napríklad počas sťahovania alebo pôrodu. Ukradnutím duše a jej uväznením je údajne možné dokonca zámerne spôsobiť smrť svojim nepriateľom.[51], [52] Teóriu, že chorobu zapríčiňuje posadnutie duchom alebo démonom, nevystihuje nič lepšie než exorcizmus.[53]
Animistické vnímanie pretrvalo až do súčasnosti, a to nielen medzi prírodnými národmi, ale napríklad i v šintoizme či polyteistických náboženstvách, v ktorých sa pre duchov ľudí, miest i predmetov ustálilo latinské pomenovanie genius označujúce ducha, ale aj anjela.[54]
Animizmus podľa rakúskeho psychiatra, neurológa a zakladateľa psychoanalýzy Sigmunda Freuda (1856 – 1939)[55] prežil až do modernej doby vo forme ľudových povier (ktoré považoval za bezcenné), ale i ako základ reči, náboženstva či filozofie. Za náboženstvo ho však nepokladal. Animistický systém (ktorý označuje aj ako mytologický) bol podľa neho spomedzi troch veľkých celosvetových systémov (ďalšími dvoma sú systém náboženský a vedecký) najpodrobnejší a vzišla z neho psychológia.[56]
Zoznam použitej literatúry
[1] SMITH, T., Animism. [online]. [cit. 2025–3–12] Dostupné na internete: <https://iep.utm.edu/animism/> .
[2] FREUD, S., Totem and Taboo : Resemblances between the Psychic Lives of Savages and Neurotics, 1919, s. 38.
[3]David Hume. [online]. [cit. 2025–11–18] Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/biography/David–Hume>
[4]FREUD, S., Totem and Taboo: Resemblances between the Psychic Lives of Savages and Neurotics, 1919, s. 40.
[5]Dr. Istvan Praet. [online]. [cit. 2025–1–18] Dostupné na internete: < https://www.carsoncenter.uni–muenchen.de/fellows/sof/former_fellows/istvanpraet/index.html>
[6]Jeho dátum narodenia nie je verejne dostupný.
[7]PRAET, I., Animism and the Question of Life : Abstract, 2013.
[8] WILLERSLEV, R., The Anthropology of Ontology Meets the Writing Culture Debate, 2016, s. 5.
[9] SMITH, T, Animism. [online]. [cit. 2025–3–12] Dostupné na internete: <https://iep.utm.edu/animism/>
[10]CHANG, K. K–M., Georg Ernst Stahl. [online]. [cit. 2024–11–18] Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/biography/Georg–Ernst–Stahl>
[11] SWANCUTT, K., Animism, 2019. In STEIN, F. (ed.)., Open Encyclopedia of Anthropology : Facsimile of the first edition in The Cambridge Encyclopedia of Anthropology, 2019. [online]. [cit. 2024–11–14] Dostupné na internete: <http://doi.org/10.29164/19anim>, s. 5.
[12]Tamže, s. 5.
[13] TYLOR, E. B., Primitive culture : Volume I, 1888, s. 432.
[14]Sir James George Frazer. [online]. [cit. 2025–1–9] Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/biography/James–George–Frazer >
[15] FRAZER, J. G., The Golden Bough (Vol. 1 of 2) : A Study in Comparative Religion, 1894, s. 116.
[16]Tamže, s. 118.
[17] TYLOR, E. B., The Philosophy of Religion among the Lower Races of Mankind, 1870, s. 372.
[18] FRAZER, J. G., The Golden Bough (Vol. 1 of 2) : A Study in Comparative Religion, 1894, s. 137, 138.
[19]JAFFÉ, A., Symbolism in the visual arts, 1964. In JUNG, C. G., VON FRANZ, M. L. (eds.), Man and his symbols, 1964, s. 235.
[20] FREUD, S., Totem and Taboo : Resemblances between the Psychic Lives of Savages and Neurotics, 1919, s. 39.
[21]TYLOR, E. B., Primitive culture : Volume I., 1888.
[22] African Masks and Masquerades : Learn the meanings behind the masks. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://new.artsmia.org/programs/teachers–and–students/teaching–the–arts/five–ideas/african–masks–and–masquerades>
[23] Tamže.
[24] Tamže.
[25]Masks. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://rietberg.ch/en/stories/3215>
[26] KRAEMEROVÁ, A., Japonské divadlo Nó, 2018. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://www.iliteratura.cz/clanek/39469–zeami–motokijo–pouceni–hercum>
[27]JAFFÉ, A., Symbolism in the visual arts, 1964. In JUNG, C. G., VON FRANZ, M. L. (eds.)., Man and his symbols, 1964, s. 238.
[28]Noh Masks Database:. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://www.the–noh.com/sub/jp/index.php?mode=db&action=e_index&class_id=1> .
[29] African Masks and Masquerades : Learn the meanings behind the masks. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://new.artsmia.org/programs/teachers–and–students/teaching–the–arts/five–ideas/african–masks–and–masquerades>
[30]TYLOR, E. B., Primitive culture : Volume I., 1888, s. 469.
[31]TYLOR, E. B., The Philosophy of Religion among the Lower Races of Mankind, 1870, s. 373.
[32]Tamže, s. 373.
[33]TYLOR, E. B., Primitive culture : Volume I., 1888, s. 475.
[34]CAVENDISH, R., Man, Myth and Magic : The illustrated Encyclopedia of Mythology, Religion and the Unknown, 1983, s. 331, 419.
[35]Tento typ náušníc je v súčasnosti označovaný ako „tunel“ alebo „plug“ (v angličtine „earflares“ alebo „earspools“). In HENDERSON, L. R., Pair of carved ornaments with the Maize God. [online]. [cit. 2024–12–19] Dostupné na internete: <https://www.metmuseum.org/art/collection/search/317760>
[36]HENDERSON, L. R., Pair of carved ornaments with the Maize God. [online]. [cit. 2024–12–19] Dostupné na internete: <https://www.metmuseum.org/art/collection/search/317760> .
[37] FRAZER, J. G., The Golden Bough (Vol. 1 of 2) : A Study in Comparative Religion, 1894, s. 58, 59.
[38]Tamže, s. 59, 60.
[39]TYLOR, E. B., Primitive Culture. Vol. II. : Researches into the development of mythology, philosophy, religion, language, art, and custom, 1920, s. 215.
[40]TYLOR, E. B., Primitive culture : Volume I., 1888, s. 476.
[41]FRAZER, J. G., The Golden Bough (Vol. 1 of 2) : A Study in Comparative Religion, 1894, s. 61, 62, 67, 68, 73.
[42]Tamže, s. 63, 65.
[43] TYLOR, E. B., Primitive Culture : Vol. I : Researches into the development of mythology, philosophy, religion, language, art, and custom, 1920, s. 161.
[44]TYLOR, E. B., Primitive Culture : Vol. II : Researches into the development of mythology, philosophy, religion, language, art, and custom, 1920, s. 210, 214.
[45]Manitou. [online]. [cit. 2024–12–20] Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/topic/manitou–North–American–Indian–religion>
[46]TYLOR, E. B., The Philosophy of Religion among the Lower Races of Mankind, 1870, s. 373.
[47]TYLOR, E. B., Primitive culture : Volume I., 1888, s. 487.
[48]Tamže, s. 484,485.
[49]SAFRONOV, A. G., Psychological practices in mystic tradition s : from archaic to our days, 2011, s. 112.
[50]TYLOR, E. B., Primitive culture : Volume I., 1888.
[51]FRAZER, J. G., The Golden Bough (Vol. 1 of 2) : A Study in Comparative Religion, 1894, s. 124, 125, 127, 130, 131.
[52]Tamže, s. 679.
[53] TYLOR, E. B., Primitive Culture : Vol. II : Researches into the development of mythology, philosophy, religion, language, art, and custom, 1920, s. 124, 125.
[54]DOČKAL, V., Prístupy k nadaniu v kontexte dejín, 2012, s. 76.
[55]Sigmund Freud. [online]. [cit. 2024–12–17] Dostupné na internete: <https://biografia.sk/sigmund–freud/>
[56]FREUD, S., Totem and Taboo : Resemblances between the Psychic Lives of Savages and Neurotics, 1919, s. 39.
Kompletné bibliografické údaje k týmto zdrojom nájdete tu.