Ako sme už spomínali, animizmus a umelecké predmety s ním súvisiace sa stali významnými zdrojmi inšpirácie pre modernistických umelcov, najmä pre primitivistov. Tieto objekty – masky, totemy a rôzne vyrezávané predmety – boli do zbierok nadobudnuté počas kolonizácie rôznych kultúr, najmä afrických.[1] Predmetov, ktoré sa v múzeách začali zhromažďovať v sedemdesiatych rokoch 19. storočia, boli tisíce.[2], [3] Do všeobecnej pozornosti umelcov i širšej verejnosti sa dostali začiatkom 20. storočia i v dôsledku ich spopularizovania Paulom Gauguinom, Pablom Picassom či nemeckými expresionistami.[4], [5], [6], [7] Jedným z Picassových diel ovplyvnených umením mimoeurópskych kultúr je obraz Les Demoiselles d’Avignon (Avignonské slečny) z roku 1907, pri tvorbe ktorého vychádzal zo svojich skíc podľa masiek a sôch pochádzajúcich z Afriky, Oceánie a Ibérie.[8]
No tieto objekty neboli pokladané ani tak za umenie, ako skôr za artefakty s nízkou hodnotou a zatiaľ čo diela Picassa, Modiglianiho, Braqua či Gauguina, ktoré nimi boli inšpirované, boli považované za revolučné a vzniklo o nich veľké množstvo textov, na africké umenie bolo nahliadané iba ako na zdroj či nástroj, za pomoci ktorého tieto práce vznikli.[9]
Spomínaní umelci v nich hľadali najmä inšpirácie týkajúce sa formy a vo svojich dielach ich nezvykli dávať do kontextu s nadprirodzenými silami.[10] Výnimkou boli nemeckí expresionisti, ktorí sa na tieto predmety pozerali cez prizmu emócií. Tie vnímali najmä prostredníctvom ich výraznej farebnosti a štylizácie, ktoré prenášali i do vlastných diel, a vyjadrovali tak emócie, ktoré prežívali v súvislosti s ťažkou spoločenskou situáciou.[11]
Surrealisti tieto predmety chápali komplexne – vrátane nehmotnej zložky. Silu v nich ukrytú však vyjadrovali inak ako animisti – ich duchovné koncepcie prepájali s Freudovými teóriami o nevedomí – predmety mali zrkadliť nevedomie umelca, ktorého pritiahli.[12]
Medzi surrealistami sa však našli i umelci, ktorých prístup bol animistický a pre ktorých predmety neboli iba nástrojom na skúmanie vlastného nevedomia. Medzi nich patril i britský maliar, spisovateľ, fotograf a dizajnér Paul Nash (1889 – 1946),[13] ktorý prístup k nájdeným predmetom popísal ako pravdepodobný a poetický, zároveň však upozornil na problémy s jeho aplikáciou v praxi vyplývajúce zo skutočnosti, že tento druh objektov sa stáva nepredvídateľným, pričom môže nadobúdať rôzne podoby. Upozorňoval na potrebu obojstranného rešpektu medzi umelcom a nájdenými predmetmi, ktoré majú svoju osobnosť. Tú zdôrazňoval i spôsobom inštalácie, pri ktorej sa ich snažil umiestniť tak, aby „hovorili samé za seba“.[14] Príkladom je fotografia zachytávajúca zrezaný kmeň stromu s názvom Black and white negative, ‘Objet Trouvé’ (Čierny a biely negatív, „Objet Trouvé“).[15]
Veľký význam nájdeným predmetom pripisovali Alberto Giacometti, André Breton, Kurt Schwitters či Joan Miró.[16], [17] Spôsoby, akými umelci s nájdenými predmetmi a odpadom pracovali, si priblížime inokedy.
Podľa Anjely Jaffé umelci, ktorí pracovali s tematikou duše či tajomnej sily ukrytej v predmetoch, nadviazali na tradície hermetikov, alchymistov a kresťanských bratstiev, pričom uvádza viacero príkladov: Paul Klee si myslel, že predmety presahujú hranice svojej materiality a sú viac než iba hmota, ktorú vidíme, Jean Bazaine sa vyjadril, že veci obsahujú sily, ktoré majú väčší význam než predmet samotný a spôsobujú, že si k nim vytvárame vzťah, Kurt Schwitters nadviazal na alchymistické princípy, podľa ktorých premieňal predmety bez hodnoty na predmety hodnotné. Podľa Vasilija Kandinského zas všetko neživé (vrátane nehmotných umeleckých foriem, ako je napríklad poézia), sa chveje a má skrytú dušu, ktorá „viac mlčí než prehovára“ – čím tiež odkázal na alchymistov a ich presvedčenie o duši v hmote.[18]
Nájdené predmety môžu byť prezentované ako umelecké diela samy osebe, alebo sú spájané do objektov, koláží, asambláží a v prípade, že ide o dielo vytvorené z fotografií, do fotomontáží.[19], [20], [21] Zberateľstvo nájdených predmetov sa môže stať i posadnutosťou. Tá poháňala napríklad tvorbu nemeckého maliara, kolážistu, básnika a spisovateľa Kurta Schwittersa (1887 – 1948)[22] – jeho dielo The Hanover Merzbau (Hanoverský Merzbau) (obr. 1), ktoré vznikalo v rokoch 1923 – 1937, postupne zabralo tri podlažia jeho domu.[23], [24]
Obr. 1: Kurt Schwitters, The Hanover Merzbau (Hanoverský Merzbau), inštalácia, papier, kartón, sklo, sadra, zrkadlo, drevo, kameň, kov, farba, nájdené materiály a elektrické osvetlenie, približne 1923 – 1937
Zdroj: Wilhelm Redemann / Wikimedia Commons (Public Domain)
Obr. 2: Raoul Hausmann, Mechanischer Kopf (Der Geist unserer Zeit) (Mechanická hlava [Duch našej doby]), asambláž, kadernícka figurína na výrobu parochní, peňaženka z krokodílej kože, pravítko, mechanizmus a puzdro vreckových hodiniek, bronzová súčiastka fotoaparátu, valec písacieho stroja, časť meracieho pásma, skladací pohár, biela kartička s číslom 22, klince a skrutka, 32,5 × 21 × 20 cm, približne 1920
Zdroj: Centre Pompidou / Wikimedia Commons (Public Domain)
Príkladom asambláže je dielo Mechanischer Kopf (Der Geist unserer Zeit) (Mechanická hlava [Duch našej doby]) od dadaistického výtvarného umelca a spisovateľa Raoula Hausmanna (1886 – 1971) [25] z roku 1920, ktoré je vyjadrením autorovej frustrácie z nekompetentnosti nemeckých politikov a ľudskej hlúposti.[26] Fotografia diela sa nachádza na obr. 2.
S nájdenými objektmi ako inšpiračným zdrojom pracuje i súčasná vizuálna umelkyňa Natália Šimonová (1995),[27] ktorá sa vo svojich obrazoch zaoberá fragmentmi minulosti v podobe zhrdzavených verejných objektov pochádzajúcich z minulého režimu. Hrdzu používa i ako viacvýznamové výtvarné médium symbolizujúce napríklad postupnú deštrukciu. Výklad svojich diel necháva často na divákov. Objekty sú pre ňu najmä inšpiráciou pre ďalšiu tvorbu, ale niektoré z nich i apropriuje.[28] Príkladom jej tvorby je obraz Únikový východ z roku 2022 zobrazujúci starú kovovú konštrukciu.[29]
Tvorbu z nájdených predmetov, techniku koláže a fotomontáže, ako i tvorivý proces ďalších vybraných autorov, ktorí s týmito technikami pracovali, si priblížime neskôr.
Vráťme sa však k animizmu a súvislostiam, ktoré nám umožňujú hlbšie pochopiť túto koncepciu. Animizmus je vďaka šintoizmu hlboko zakorenený i v japonskej kultúre – mnohí Japonci veria, že kamene, stromy či vodopády sú obývané duchmi. Táto viera prináša blízky a rešpektujúci vzťah k prírode.[30] S tematikou animizmu pracovala aj nedávno zosnulá významná súčasná japonská umelkyňa Yayoi Kusama (1929 – 2026), ktorá vo svojej tvorbe používala širokú paletu umeleckých materiálov a techník, najčastejšie však tvorila sochy a inštalácie.[31] S motívom duše pracovala napríklad v dielach The Spirit of Insect (Duch hmyzu) alebo The Souls of a Million Light Years Away (Duše miliónov svetelných rokov sú preč) či The Spirits of the Pumpkins Descended into the Heavens (Duchovia tekvíc zostúpili do neba), ktoré sú súčasťou série inštalácií Infinity mirror rooms (Nekonečné zrkadlové miestnosti).[32]
Čo sa týka výskumu animizmu, ten od počiatku narážal na prekážky vyplývajúce zo striktného pridržiavania sa objektivistického vedeckého prístupu charakteristického pre západný svet, čo vyústilo až do odsúvania výskumu tejto témy na okraj záujmu.[33]
Podľa izraelskej profesorky kultúrnej antropológie Nurit Bird-David (1951)[34] je potrebné definície animizmu znova prehodnotiť s väčším dôrazom najmä na opomínaný rozmer vzťahovosti človeka k svojmu životnému priestoru, vrátane všetkých jeho prvkov.[35] Britský religionista, profesor Martin D. Stringer,[36], [37] chápe prístup Bird-David ako prínosný v oblasti diskusie o vzťahovosti a spôsoboch, ako jej rozumieme – príbuznosť je možné rozšíriť i mimo ľudské vzťahy, pričom je možné chápať ju podobne.[38]
Novú príležitosť ku skúmaniu animizmu dostali postmoderní antropológovia, a to najmä vplyvom prehodnocovania alternatívnych prístupov ohľadom správania sa ľudstva k životnému prostrediu i bytostiam, ktoré v ňom žijú. Súčasný animizmus dostal prívlastok nový.[39]
Nový animizmus sa zaoberá uvažovaním o vzťahoch s inými ako ľudskými bytosťami, pričom sa zameriava najmä na určité druhy zvierat, v menšej miere na rastliny a zriedkavejšie na neživú prírodu vrátane vesmírnych telies a prírodné javy či človekom vytvorené predmety. Podľa brazílskeho antropológa a etnológa profesora Eduarda Viveirosa de Castro (1951)[40] a francúzskeho antropológa profesora Philippa Descolu (1949)[41] animizmus spochybňuje tradičnú dichotómiu v podobe príroda/kultúra – dušu majú potenciálne všetky bytosti, líšia sa len telesnými kvalitami.[42]
Podľa de Castra zvieratá samé seba pokladajú za rovnocenné s ľuďmi, pričom pre nich predstavujeme „dravých nepriateľov“. Francúzsky antropológ Dimitri Karadimas[43], [44] však túto perspektívu považuje za problematickú, nakoľko podľa neho nie je možné preskúmať vnútorný svet inej bytosti – vždy bude dochádzať k imputácii identity.[45]
Zatiaľ čo Tylor konštatoval, že animizmus je náboženský omyl „primitívnych ľudí“[46], [47] a pod vplyvom evolucionizmu a pozitivistickej dichotómie spiritualita/materiálnosť[48] animistické zmýšľanie označil za detinské a nedostatočné,[49] Darryl A. Wilkinson, anglický religionista a antropológ,[50], [51] sa zamýšľa nad tým, do akej miery vedci hlásiaci sa k novému animizmu a kritizujúci Tylorove postoje myslia vážne tvrdenia o tom, že celá príroda je živá a či sú ochotní nadväzovať mimoľudské vzťahy i v realite, alebo sa k animistickým myšlienkam hlásia iba prostredníctvom vedeckých článkov. Zároveň poukazuje na tvrdenie austrálskeho profesora antropológie Nicolasa Petersona,[52], [53] podľa ktorého je animizmus prírodných národov zložitý systém pretkaný metaforami, ktorý, ak sa chápe doslovne, stráca svoj význam, v dôsledku čoho je pripisovaná animistom naivita. Myslí si, že súčasní vedci skúmajúci nový animizmus by mali prehodnotiť, do akej miery vnímajú teórie o tom, že všetko v prírode je živé, vážne sami domorodí obyvatelia.[54]
Jednou z foriem, v ktorých sa zachovali animistické predstavy do súčasnosti, je novopohanstvo. Jeho prívrženci sa pokúšajú nadviazať na starý svetonázor, podľa ktorého bolo nahliadané na prírodu ako na živú alebo naplnenú božou silou, teda úplne inak, ako je typické pre ľudí z našej kultúry, s výnimkou detí. [55] Novodobé pohanstvo je pre nich reakciou na odlúčenie od prírody, ktoré je charakteristické pre obyvateľov miest. Pre mnohých súčasných vyznávačov tohto náboženstva panteizmus a animizmus predstavujú v podstate synonymá.[56]
Ďalšou z foriem, v ktorých animizmus pretrval, sú rozprávky. Obľúbené sú najmä v audiovizuálnej podobe. Vďaka tomu, že zjednodušujú realitu a prispôsobujú ju detskému vnímaniu, sú nielen zdrojom zábavy, ale aj informácií, najmä v prípade, že deti ešte nevedia čítať. V prostredí animovaných rozprávok sú často zobrazované personifikované zvieratá alebo predmety.[57] Animizmus a s ním spojený antropomorfizmus a konfabulácia sú pre detskú myseľ charakteristické a sú prínosné z hľadiska rozvoja fantázie, ktorá prispieva k udržiavaniu rovnováhy medzi rozumovou a citovou sférou.[58] Podľa Frazera z animizmu vychádzajú i mýty.[59] Túto tému, ako i autorov, ktorí s ňou pracovali, si priblížime v niektorom z ďalších článkov.
Animizmus sa zachoval i vo viere a rituáloch tzv. kargo kultov. Tie nájdeme najmä v Melanézii a sú kombináciou pôvodného náboženstva s kresťanstvom a konzumerizmom. Veriaci uctievajú mobilné telefóny, vysielačky alebo plechovky a očakávajú spasiteľa.[60] Podľa českého religionistu Františka Burdu (1972)[61] v prenesenom význame cargo kulty existujú aj v našej kultúre.[62] Tému ako nástroj na kritiku mýtu krásy vo svojom diele Cargo Cult (Kargo Kult) z rokov 1969 – 1972 použila americká umelkyňa Martha Rosler (1943).[63]
Na kargo kulty odkazuje i slovenský vizuálny umelec, sochár, kurátor a pedagóg Radovan Čerevka (1980)[64] vo svojich viacvrstvových postapokalyptyckých inštaláciách fiktívnych archeologických nálezísk, poukazujúcich na hrôzu a iracionalitu vojny a na zákernú cynickosť propagandy transformujúcej vojenský konflikt do stráviteľnej podoby vhodnej pre televízne vysielanie. Zničenú krajinu s poslednými stopami po civilizácii dopĺňa svätyňami, indikujúcimi slepú vieru, tarotovými kartami naznačujúcimi nezvratnosť konfliktu, či detskou skladačkou odkazujúcou k indoktrinizácii detí. V diele Dramask z roku 2017 vytvoril imaginárne miesto uctievania bojových stíhačiek, čím naráža na násilné strety technicky vyspelých a menej rozvinutých národov a kultúr, pričom dochádza k jednému z paradoxov propagandy – adorácii agresora.[65], [66]
Sociálna antropologička profesorka Kathleen Richardson[67], [68] v súvislosti s technológiami zaviedla pojem technologický animizmus. Označila ním vzťah človeka k strojom, ktoré viac než neživé technologické vynálezy pripomínajú ľudí (príkladom sú humanoidné roboty, alebo AI chatboty).[69], [70]
S robotmi pracuje aj súčasná japonská mediálna umelkyňa Etsuko Ichihara (1988).[71] Medzi jej najznámejšie počiny patrí dielo Digital Shaman (Digitálny šaman). Humanoidných robotov, akí sa používajú napríklad v hoteloch, doplnila o 3D tvár zosnulých ľudí a ich hlas. Pozostalí s týmito robotmi môžu komunikovať počas 49 dní od úmrtia, čím autorka nadviazala na budhistickú tradíciu, podľa ktorej duše neodchádzajú z nášho sveta ihneď, ale zdržujú sa v blízkosti pozostalých a komunikujú s nimi ešte nejaký čas, kým ich opustia definitívne. S podobnou vierou sa stretávame i v našej kultúre. Obdobie sa končí úklonom robota, odpadnutím masky a spomienkovou slávnosťou. Dielo vzniklo ako umelecký projekt a pravdepodobne nebude pristúpené k jeho využívaniu v reálnom živote.[72]
Týmto umeleckým dielom dnes uzatvárame druhú časť nášho bádania naprieč animizmom a umením s ním súvisiacim. Nabudúce si priblížime ďalšiu duchovnú koncepciu, ktorou je animatizmus.
Zoznam použitej literatúry
[1] FITE–WASSILAK, CH., Objects That Speak for Themselves, 2018. [online]. [cit. 2025–1–18] Dostupné na internete: <https://www.tate.org.uk/tate–etc/issue–42–spring–2018/chris–fite–wassilak–objects–speak–themselves >
[2] Tamže.
[3]MODIANO, L., How Much Does Picasso Owe to African Art?, 2024. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://www.thecollector.com/picasso–and–african–art/>
[4]MAURÉRY, M., Štočky Paula Gauguina z Tahiti : Autor v detaile, 2021. [online]. [cit. 2025-5-9] Dostupné na internete: <https://www.webumenia.sk/clanok/paul-gauguin-tahiti-stocky>
[5]MODIANO, L., How Much Does Picasso Owe to African Art?, 2024. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://www.thecollector.com/picasso–and–african–art/>
[6]FITE–WASSILAK, CH., Objects That Speak for Themselves, 2018. [online]. [cit. 2025–1–18] Dostupné na internete: < https://www.tate.org.uk/tate-etc/issue-42-spring-2018/chris-fite-wassilak-objects-speak-themselves >
[7]MURRELL, D., African Influences in Modern Art, 2008. [online]. [cit. 2025-5-9] Dostupné na internete: <https://www.metmuseum.org/essays/african-influences-in-modern-art>
[8]Pablo Picasso : Modern Artist, Master Innovator. [online]. [cit. 2025–5–7] Dostupné na internete: <https://www.moma.org/collection/works/79766>
[9]MODIANO, L., How Much Does Picasso Owe to African Art?, 2024. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://www.thecollector.com/picasso–and–african–art/>
[10]FITE–WASSILAK, CH., Objects That Speak for Themselves, 2018. [online]. [cit. 2025–1–18] Dostupné na internete: <https://www.tate.org.uk/tate–etc/issue–42–spring–2018/chris–fite–wassilak–objects–speak–themselves >
[11]MURRELL, D., African Influences in Modern Art, 2008. [online]. [cit. 2025-5-9] Dostupné na internete: <https://www.metmuseum.org/essays/african-influences-in-modern-art>
[12]FITE–WASSILAK, CH., Objects That Speak for Themselves, 2018. [online]. [cit. 2025–1–18] Dostupné na internete: <https://www.tate.org.uk/tate–etc/issue–42–spring–2018/chris–fite–wassilak–objects–speak–themselves >
[13]Paul Nash. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://www.tate.org.uk/art/artists/paul–nash–1690>
[14]FITE–WASSILAK, CH., Objects That Speak for Themselves, 2018. [online]. [cit. 2025–1–18] Dostupné na internete: <https://www.tate.org.uk/tate–etc/issue–42–spring–2018/chris–fite–wassilak–objects–speak–themselves >
[15]Paul Nash : Black and white negative, ‘Objet Trouvé’. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://www.tate.org.uk/art/archive/items/tga–7050ph–783/nash–black–and–white–negative–objet–trouve>
[16]JAFFÉ, A. 1964. Symbolism in the visual arts. In JUNG, C. G. – VON FRANZ, M. L. (eds.). 1964. Man and his symbols. New York : Doubleday, 1964. 320 s. ISBN 0–385–05221–9, s. 253, 254.
[17]FITE–WASSILAK, CH., Objects That Speak for Themselves., 2018. [online]. [cit. 2025–1–18] Dostupné na internete: <https://www.tate.org.uk/tate–etc/issue–42–spring–2018/chris–fite–wassilak–objects–speak–themselves >
[18]JAFFÉ, A., Symbolism in the visual arts, 1964. In JUNG, C. G., VON FRANZ, M. L. (eds.), Man and his symbols, 1964, s. 253.
[19]Objet trouvé : noun. [online]. [cit. 2025–5–1] Dostupné na internete: <https://www.merriam–webster.com/dictionary/objet%20trouv%C3%A9>
[20]Found object. [online]. [cit. 2025–4–30] Dostupné na internete: <https://www.tate.org.uk/art/artterms/f/found–object >
[21]Photomontage. [online]. [cit. 2025–5–1] Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/topic/photomontage>
[22]Kurt Schwitters. [online]. [cit. 2025–4–30] Dostupné na internete: < https://www.theartstory.org/artist/schwitters–kurt/>
[23]JAFFÉ, A., Symbolism in the visual Arts, 1964. In JUNG, C. G., VON FRANZ, M. L. (eds.), Man and his symbols, 1964, s. 253, 254.
[24]THOMAS, E., In Search of Lost Art : Kurt Schwitters’s Merzbau, 2012. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://www.moma.org/explore/inside_out/2012/07/09/in–search–of–lost–art–kurt–schwitterss–merzbau/>
[25]Raoul Hausmann. [online]. [cit. 2025–5–6] Dostupné na internete: <https://monoskop.org/Raoul_Hausmann>
[26]SIDELNIKOVA, E. 2019. Dada. [online]. [cit. 2025–5–6] Dostupné na internete: <https://arthive.com/es/encyclopedia/2799~Dada#google_vignette>
[27]Natália Šimonová / RASTER. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://www.dotgallery.sk/natalia–simonova–raster/>
LIČKOVÁ, I., KOVAČIČOVÁ, E., Natália Šimonová: „Vychádzam z reálnych stavieb, ktoré podriaďujem svojej vizualizácii.“, 2023. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://telegraph.cz/journal/natalia–simonova–vychadzam–z–realnych–stavieb–ktore–podriadujem–svojej–vizualizacii>
[29]Natália Šimonová – Únikový východ, 60 x 50 cm. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://www.artbase.sk/product/natalia–simonova–unikovy–vychod–60–x–50–cm/>
[30]Japanese art. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/art/Japanese–art>
[31] Yayoi Kusama. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://www.moma.org/artists/3315–yayoi–kusama>
[32]ELLIS, A. M., Our guide to experiencing infinity in Yayoi Kusama’s Infinity Mirror Rooms, 2023. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://artdevivre.com/articles/our–guide–to–experiencing–infinity–in–yayoi–kusamas–infinity–mirror–rooms/>
[33]HORNBORG, A., Animism, fetishism, and objectivism as strategies for knowing (or not knowing) the world, 2011. [online]. [cit. 2024–11–21] Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1080/00141840600603129>
[34]Nurit Bird–David. [online]. [cit. 2025–1–5] Dostupné na internete: <https://haifa.academia.edu/NuritBirdDavid>
[35] BIRD–DAVID, N., „Animism“ Revisited : Personhood, Environment, and Relational Epistemology, 1999, s. 67.
[36]Martin D. Stringer. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://www.bloomsbury.com/uk/author/martin–d–stringer/>
[37] Dátum jeho narodenia nie je verejne dostupný.
[38]STRINGER, M. D., Rethinking Animism : Thoughts from the Infancy of Our Discipline, 1999, s. 552.
[39]HORNBORG, A., Animism, fetishism, and objectivism as strategies for knowing (or not knowing) the world, 2011. [online]. [cit. 2024–11–21] Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1080/00141840600603129>
[40]Eduardo Viveiros de Castro. [online]. [cit. 2025–1–14] Dostupné na internete: <https://monoskop.org/Eduardo_Viveiros_de_Castro >
[41]Philippe Descola. [online]. [cit. 2025–1–14] Dostupné na internete: <https://www.college–de–france.fr/en/person/philippe–descola >
[42]HALBMAYER, E., Debating animism, perspectivism and the construction of ontologies, 2012, s. 12.
[43]Dimitri Karadimas. [online]. [cit. 2025–1–14] Dostupné na internete: <https://www.redalyc.org/pdf/2470/247026964002.pdf >
[44] Jeho dátum narodenia nie je verejne dostupný.
[45]HALBMAYER, E., Debating animism, perspectivism and the construction of ontologies, 2012, s. 15.
[46]Toto označenie je dnes už zastaralé a často i urážlivé, najmä v súvislosti s označovaním obytateľov kmeňov, spoločenstiev a národov žijúcich v súčasnosti. Pre ich pomenovanie sa preferuje používať slovné spojenia ako prírodné, pôvodné alebo indigénne kmene, národy a spoločenstvá atď. In Terminology. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://survivalinternational.org/info/terminology>
[47]HARVEY, G., Animist Paganism, 2009. In PIZZA, M., LEWIS, J. (eds.)., Handbook of Contemporary Paganism, 2009, s. 394.
[48] Podľa Bird–Davida Tylor napriek tomu, že ho ovplyvnili pozitivistické myšlienky, nebol takým striktným pozitivistom, ako je často vyobrazovaný. In BIRD–DAVID, N., „Animism“ Revisited : Personhood, Environment, and Relational Epistemology, 1999, s. 68.
[49] BIRD–DAVID, N., „Animism“ Revisited : Personhood, Environment, and Relational Epistemology, 1999, s. 67.
[50]Darryl Wilkinson. [online]. [cit. 2025–1–14] Dostupné na internete: <https://dartmouth.academia.edu/DarrylWilkinson>
[51] Jeho dátum narodenia nie je verejne dostupný.
[52]Nicolas Peterson. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://www.mup.com.au/authors/nicolas–peterson>
[53]Jeho dátum narodenia nie je verejne dostupný.
[54]WILKINSON, D. A., Is There Such a Thing as Animism? In Journal of the American Academy of Religion, 2017, s. 304 – 307.
[55] ADLER, M., Drawing Down the Moon. Witches, Druids, Goddess – Worshippers, and Other Pagans in America, 2006, s. 32.
[56] ADLER, M., Drawing Down the Moon. Witches, Druids, Goddess – Worshippers, and Other Pagans in America, 2006, s. 32.
[57]KRIŠKOVÁ, L., Animovaný film a detská myseľ, 2015, s. 269.
[58] ZACHAROVÁ, E., Základy vývojové psychologie, 2012, s. 43.
[59]FRAZER, J. G., The Golden Bough (Vol. 1 of 2) : A Study in Comparative Religion, 1894, s. 137, 138.
[60] BURDA, F., Úvod do kulturní a sociální antropologie, [s.a.], s. 80.
[61]František Burda. [online]. [cit. 2025–1–15] Dostupné na internete: <https://www.databazeknih.cz/zivotopis/frantisek–burda–20471>
[62]BURDA, F., Úvod do kulturní a sociální antropologie, [bez dátumu], s. 80.
[63]Martha Rosler : Cargo Cult, 1967–1972. [online]. [cit. 2025–5–7] Dostupné na internete: <https://www.hbs.edu/about/campus–and–culture/contemporary–art/schwartz–art–collection/list/roslercargocult>
[64]Radovan Čerevka. [online]. [cit. 2025-5-8] Dostupné na internete: < https://radovancerevka.com/cv>
[65]MEGYEŠI, P., Archeológia konfliktu v post-pravdivej dobe., 2019. In Jazdec : Revue súčasného umenia. ISSN: 1338-077X, 2019, roč. 10, č. 32, s. 12, 13. [online]. [cit. 2025-5-14] Dostupné na internete: <https://www.artdispecing.sk/jazdec/archiv/?IDe=49872&IDcheck=13e6c42cb863e41336701098805108d0&view>
[66]MEGYEŠI, P. 2028. Predbežné závery z obhliadky postapokalyptickej krajiny. [online]. [cit. 2025-5-14] Dostupné na internete: <https://artalk.info/news/predbezne-zavery-z-obhliadky-postapokalyptickej-krajiny>
[67] Professor Kathleen Richardson. [online]. [cit. 2025–1–15] Dostupné na internete: <https://corpus–christi–college.shorthandstories.com/professor–kathleen–richardson/index.html >
[68]Jej dátum narodenia nie je verejne dostupný.
[69]Is AI conscious? Most people say yes. 2024. [online]. [cit. 2025–1–18] Dostupné na internete: <https://uwaterloo.ca/news/media/ai–conscious–most–people–say–yes >
[70]RICHARDSON, K., Technological animism: the uncanny personhood of humanoid machines : Abstract, 2016.
[71]Etsuko Ichihara. [online]. [cit. 2025–1–18] Dostupné na internete: <http://etsuko–ichihara.com/biography–en/>
[72]BIANCHI, V., Spirituality in Japanese art : The criticalities of an assumption, 2022. [online]. [cit. 2025–1–18] Dostupné na internete: <https://medium.com/@vale.bianchi.5194/spirituality–in–japanese–art–6dd5959fb93>