V minulých textoch sme sa zaoberali animizmom, ktorého podstata spočíva v pripisovaní nehmotnej podstaty vo forme duší a duchov všetkým prvkom prírody vrátane vesmírnych telies,[1] i animatizmom, ktorý pravdepodobne vznikol ešte pred animizmom, a ktorý sa od neho odlišuje tým, že prisudzovaná nehmotná zložka nie je personifikovaná.[2] Podtriedou animizmu je fetišizmus, ktorý sa týka viery v nehmotnú zložku – dušu, ducha alebo božstvo – konkrétne u predmetov.[3]

Termín fetišizmus (z francúzštiny le fétichisme) zaviedol francúzsky učenec a politik Charles de Brosses (1709 – 1777)[4] po tom, ako ho uchvátili príbehy o uctievaní predmetov v Afrike.[5] Jeho prínos v tejto oblasti spočíva i v priekopníckej práci týkajúcej sa objasňovania koreňov gréckeho polyteizmu – grécku mytológiu porovnával so západoafrickým fetišizmom.[6]

Francúzsky filozof Auguste Comte (1798 – 1857)[7] týmto výrazom pomenoval teóriu viery, že niektoré predmety môžu mať v sebe život, ktorý by sa dal prirovnať k ľudskému. Fetišizmus by sme podľa Tylora mali chápať iba v súvislosti s uctievaním predmetov.[8] Tylor zároveň fetišizmus pokladal za pokračovanie panteizmu, nakoľko sa domnieval, že od univerzálneho vnímania boha všade v prírode je blízko k pripisovaniu božskej sily i hmotným objektom.[9]

S fetišizmom úzko súvisí teória stelesnenia, ktorá má podľa Tylora veľký význam najmä z dvoch dôvodov – vysvetľuje choroby, najmä duševé, charakteristické abnormálnymi jazykovými prejavmi a umožňuje odkladanie škodiacich, alebo naopak užitočných duchov do hmotných predmetov.[10]

Prvé posvätné objekty slúžiace na uctievanie bohov neboli ešte ich zobrazeniami – išlo iba o kamene, dosky, kôly či stĺpy. Ako príklad je možné uviesť kôl, ktorý mal zobrazovať bohyňu Aténu,  alebo neopracovaný kameň zosobňujúci Herakla nachádzajúci sa v Hyettuse. Kamene uctievači  pomazávali olejom, lichotili im a prosili ich o splnenie svojich požiadaviek.[11]^, [12]

Uctievaním kameňov sú známi aj Indiáni. V historických prameňoch môžeme nájsť zmienku o okrúhlom pomaľovanom balvane Dakotov, ku ktorému sa modlili, prinášali mu obety a prosili ho o ochranu pred nebezpečenstvom. Nazývali ho „starým otcom“.[13] Jeden z posvätných balvanov Dakotov a Lakotov – Standing rock monument (Monument Stojaca skala) – sa zachoval až do dnešných dní. Nachádza sa neďaleko mesta Fort Yates v Severnej Dakote a je podľa neho pomenovaná i veľká indiánska rezervácia. Podľa starej legendy bol pôvodne ženou s dieťaťom.[14] Uctievanie kameňov je celosvetový fenomén, môžeme sa s ním stretnúť napríklad na Nových Hebridách, Fidži, v Peru či Laponsku.[15]

Aj mnohí ľudia v súčasnosti, najmä priaznivci ezoterizmu, veria v magickú moc kameňov a pripisujú im  liečivé účinky. Jednou z nich bola i švajčiarska vizionárska kresliarka, fotografka, vedkyňa, liečiteľka a autorka kníh Emma Kunz (1892 – 1963). V kameňolome vo švajčiarskom Würenlose objavila kameň Aion A, ktorý mal podľa nej liečivú silu. Tento kameň sa dodnes ťaží a je dostupný vo švajčiarskych lekárňach.[1  6]

Povahu fetiša mohli mať i tzv. venuše – praveké sošky zobrazujúce ženské telá. O nich si viac povieme nabudúce.