Frazer a Tylor vo svojich textoch zmieňujú mnoho povier a rituálov z rôznych častí sveta, v ktorých zohrávajú úlohu fetiše. Tie majú skutočne rozmanité využitie – v Číne v podobe veľkých drakov slúžia na privolávanie dažďa, na Madagaskare či v Austrálii pomáhajú odstraňovať choroby z tela, v Anglicku, Mexiku, Indii, Írsku či Etiópii je prostredníctvom nich možné preniesť chorobu na iného človeka, v kmeni Zulu z Južnej Afriky zbavujú vdovy nočných môr alebo slúžia na uskladnenie duchov.[7]^, [8] Vo fetišoch môžu prebývať duše, duchovia, božstvá, ale i démoni alebo diabol.[9]

Podľa Tylora má fetišizmus veľmi blízko k modlárstvu, pričom nemožno presne určiť, kde jedna kategória končí a druhá začína.[10] Modly v sebe spájajú vlastnosti fetiša a portrétu, pričom sú interpretované rôzne – ako symboly i bytosti. I modlárstvo je podobne ako fetišizmus podtriedou animizmu.[11] Veľký rozmach dosiahlo podľa Tylora v Mexiku počas tzv. barbarskej fázy – modly boli všade a Aztéci im prinášali zvieracie i ľudské obety.[12]

Fenomén modlárstva bol najpodrobnejšie popísaný v textoch ranokresťanských spisovateľov.[13]  Svätý Augustín (označovaný i ako Augustín z Hippa, nachádzajúceho sa v dnešnom Alžírsku) (354 – 430),[14]  sa domnieval, že modly priťahujú démonov a ich sila spočíva v tom, že pôsobia latentne  – strieda sa v nich živosť s ľahostajnosťou.[15] Podľa Marcusa Minuciusa Felixa (? – 250),[16] ktorý pochádzal z dnešného Tuniska, sa predmety stávajú bohmi v momente, keď sa k nim ľudia začnú modliť. Podľa Davida Freedberga (1948), americko-juhoafrického profesora dejín umenia a riaditeľa Talianskej akadémie pre pokročilé štúdiá na Kolumbijskej univerzite,[17]  však modlitba nie je sama osebe postačujúca – tieto predmety majú nezdravú moc nad človekom, ktorú im sám dáva.[18]

V 19. storočí sa pojem fetišizmus začal používať v sexuológii na označenie iných než normatívnych typov sexuality. Výraz je v tomto kontexte používaný i v súčasnosti.[19]

S témou fetišizmu a modlárstva pracoval aj kurátor výstavy Žiadne falošné modly (No False Idols) Con Gerakaris.^[20] Uskutočnila sa v roku 2022 v Sidney a jej cieľom bolo vyvolanie diskurzu ohľadom vnímania sôch a pamätníkov, ktoré sú súčasťou verejného priestoru. Skúmala témy modlárstva, uctievania, rituálov, sebapotvrdzovania, sociálnej kritiky a štruktúr utvárajúcich kolektívne vedomie.[21]

Nabudúce tému uzavrieme priblížením si tovarového fetišizmu, konzumizmu, obsesie peniazmi a ich odrazov v súčasnom umení.