V čase najväčšieho rozmachu bola mágia dokonca i predmetom štúdia na univerzitách. Obrat nastal počas stredoveku so zosilnením kresťanského vplyvu.[5] Počas novoveku začína byť praktizovaná v tajných rádoch a lóžach, pre ziskuchtivosť niektorých z členov však mágovia začínajú byť pokladaní za šarlatánov[6] a vplyvom filozofov poukazujúcich na mravný úpadok, chudobu či povery ľudia k magickému mysleniu prehodnocujú svoj postoj.[7]

Tému vo svojom lepte Mágia z roku 1988 riešil napríklad slovenský umelec, pedagóg, publicista, typograf a tvorca objektov Dušan Grečner (1944 – 2015)[8], alebo súčasná kubánska umelkyňa María Magdalena Campos-Pons (1959)^[9] vo videodiele Rito de Iniciación: Baño Sagrado (Iniciačný obrad: Posvätný kúpeľ) z roku 1991. Je v ňom zachytená pri vykonávaní posvätných rituálov na základe popisu jej starej mamy, ktorá sa venovala voodoo praktikám. Dielo má zároveň i ďalší rozmer v podobe poukazovania na rovnosť medzi ľudskými a neľudskými bytosťami a prepájania profánneho sveta s božským, ľudského tela s prírodou, ako i ľudí navzájom.^[10]

V súčasnosti je najmä vplyvom internetu a sociálnych sietí záujem o mágiu na vzostupe. Je vnímaná ako forma zábavy, protipól ku konzumu, ale aj výnosný obchod. Stala sa i dominantnou súčasťou ezoterizmu,^[11] ktorý počas staroveku na západe nadviazal na gnostizmus, novoplatonizmus a hermetizmus a v období renesancie bol ovplyvnený okrem mágie i alchýmiou, kabalou či astrológiou. V 19. storočí bol spájaný s teozofiou a spiritualizmom. Podstatou ezoterizmu je hľadanie spirituálneho vhľadu do tajov vesmíru i vlastnej osobnosti, objavovanie poznania a prepojenie s prírodou.[12] I keď niektorým ľuďom prináša do života pozitívne hodnoty, môže byť i nebezpečný.^{[13], [14]}

Magické prvky mnohých foriem nájdeme i v tradičných náboženských systémoch (v predchádzajúcom článku sme spomínali, že náboženstvo sa podľa Frazera vyvinulo práve z mágie), hoci napríklad kresťania jej prítomnosť vo svojom učení a rituáloch popierajú. Na princípoch mágie sú často postavené i nové náboženské hnutia, pričom z niektorých z nich sa stávajú nebezpečné sekty. V slovenskom a českom prostredí sa im napriek negatívnym vplyvom na spoločnosť darí vďaka nedostatočnej legislatíve.^[15] Nebezpečenstvom magického myslenia je v digitálnej dobe i väčšia zraniteľnosť voči hoaxom a propagande hojne šíreným najmä na internete. Ich tvorcovia v súčasnosti zažívajú svoju zlatú éru, a to najmä z dôvodu podcenenia týchto hrozieb na úrovni štátu, a to napriek dlhoročným varovaniam odborníkov. Technologické korporácie vlastniace sociálne siete nie sú dostatočne postihované a zo šírenia hoaxov dokonca viacerými spôsobmi profitujú. Dôsledkom je nárast násilia, extrémizmu, nízka dôvera v inštitúcie, rozvrat spoločnosti, ohrozenie verejného zdravia či demokratického systému.^{[16], [17], [18], [19], [20]}

Podľa Freuda sa skutočná magická všemocnosť uvažovania do súčasnosti uchovala iba v umení. Jeho tvorca sa podľa neho pokúša naplniť svoje vízie prostredníctvom ilúzie, podobne ako mág, čím dosahuje dojem skutočnosti.^[21]