Aby sme sa mohli naplno ponoriť do skúmania neviditeľných prepojení medzi človekom, spoločnosťou, vecami a svetom, najskôr si priblížime najdôležitejšie oblasti, ktorými sa budeme v tejto sérii zaoberať.
Veci
Definovať vec sa môže zdať spočiatku nenáročné, pri podrobnejšej analýze však zistíme, že vymedzenie termínu závisí od perspektívy, z akej sa na problematiku pozeráme. Zatiaľ čo v mnohých kultúrach sú pripisované vlastnosti presahujúce hmotnú podstatu prvkom živej i neživej prírody vrátane vesmírnych telies,1 v iných častiach sveta je ako s vecami nakladané i s rastlinami a zvieratami (ako tomu bolo i u nás až do roku 2018),2 a dokonca i s ľuďmi. Prostredníctvom dehumanizácie, objektifikácie, komodifikácie či sexualizácie je s nimi zaobchádzané ako s vecami, zvieratami, tovarom alebo pracovnými nástrojmi.3
Život
NASA definuje život ako „…sebestačný chemický systém schopný darwinovskej evolúcie“.4 Vedci sa ešte donedávna domnievali, že najstaršie známe formy života v podobe mikroorganizmov a stopy po ich činnosti zachované vo forme stromatolitov vznikli približne pred 3,5 až 2,5 mld. rokov.5 Nové výskumy však naznačujú, že tak tomu mohlo byť omnoho skôr.6 Naša planéta je stará približne 4,6 mld. rokov7 a prvé známky života sa na nej podľa novších štúdií mohli objaviť už pred 3,75 miliardami rokov.8 Je možné, že sa dočkáme ďalších objavov, ktoré vznik života budú datovať ešte skôr.
Ako však môžeme rozlíšiť živé organizmy od neživej prírody? Organizmy majú niekoľko spoločných charakteristík, na základe ktorých ich môžeme identifikovať: dokážu získavať energiu z prostredia, reagovať na jeho zmeny, rásť, rozmnožovať sa a majú schopnosť diferenciácie.9 Povaha organického života je chemická – v organizmoch prebieha metabolizmus, dedičné informácie sú odovzdávané prostredníctvom molekúl a chemické premeny sú riadené pomocou termodynamických procesov.10 V živých organizmoch sa nevyskytujú iné prvky než tie, ktoré sú obsiahnuté v neživej prírode, ani v nich neprebiehajú odlišné chemické reakcie.11
Duše a duchovia
Moderní ľudia sa evolučne vyvinuli približne pred 200 tisíc rokmi a po celý čas sú previazaní s prírodou vytvárajúcou podmienky pre ich život. Aby si vysvetlili javy, ktoré v nej prebiehajú, vytvárajú duchovné koncepcie, ktoré neskôr antropológia označila ako animizmus, animatizmus, mágiu, fetišizmus a totemizmus.12 V týchto systémoch sa o dušiach a duchoch uvažuje ako o jediných bytostiach, ktoré sú skutočné. Vonkajšie schránky – hmotné telá ľudí, zvierat, ale i rastlín a vecí – slúžia len na ich dočasné prebývanie.13
Rozdiel medzi duchom a dušou v týchto duchovných koncepciách podľa francúzskeho sociológa Émila Durkheima (1858 – 1917)14 spočíva v spôsobe prepojenia s hmotnou schránkou – duša ju môže opustiť iba vo výnimočných prípadoch, naproti tomu duch má možnosť odchádzať slobodne a existovať i mimo nej. Kontakt s duchom je možný iba prostredníctvom rituálnych praktík.15
Animizmus
Animizmus je formou náboženského myslenia. Jeho podstata spočíva v presvedčení, že duše sú princípom života i premýšľania, pričom sú pripisované nielen jednotlivým prvkom živej prírody, ale i neživej prírode vrátane vesmíru.16
Podľa Andreya Safronova17 sa vývoj animizmu dá rozdeliť do troch štádií – v prvom z nich boli objektom pripísané nehmotné zložky, v druhom štádiu dochádza k úvahám o oddelení týchto zložiek od hmoty (táto etapa je základom pre vznik náboženstiev) a v treťom štádiu sa objavujú teórie o existencii entít nezávislých od materiálnej podstaty.18
Súčasný animizmus, nazývaný i nový animizmus, sa do vedeckého diskurzu vracia po mnohých rokoch. Dal by sa charakterizovať ako ontológia zameriavajúca sa na vzťahy človeka k svetu. Nový animizmus je orientovaný environmentálne – jeho zámerom je preklenovať priepasti medzi ľuďmi a prírodou a prispievať k väčšej citlivosti spoločnosti k vnímaniu jej ohrozenia. Z dôvodu prebiehajúcej klimatickej krízy je aktuálny viac než kedykoľvek predtým.19,20
Animatizmus
V súvislosti s animizmom je v antropológii spomínaný aj termín animatizmus, na ktorý upriamil pozornosť vo svojej publikácii Totem a tabu psychiater, neurológ a zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud (1856 – 1939)21 ako na teóriu zaoberajúcu sa animáciou tej časti prírody, ktorá je zdanlivo bez života. Freud sa pritom odvolával na anglického sociálneho antropológa Roberta R. Maretta (1866 – 1943), ktorý koncepciu animatizmu rozpracoval ako preanimistické štádium duchovného myslenia.22
Rozdiel medzi animizmom a animatizmom spočíva v tom, že zatiaľ čo animizmus by sa dal charakterizovať ako presvedčenie o existencii duchov obývajúcich objekty v prírode, animatizmus predstavuje vieru v nadprirodzenú a všadeprítomnú silu, ktorá však nie je personifikovaná – chýba jej osobnosť.23
Táto sila sa označuje ako mana (názov pochádza z Oceánie).24 Many majú podľa starých legiend i ľudia a keď sa zjednotia, svoje osobné many môžu zlúčiť do jednej obrovskej sily – takto mali byť postavené aj sochy moai na Veľkonočnom ostrove (obr. 1) – many celého kmeňa jeho príslušníci odovzdali náčelníkovi, ktorý následne disponoval dostatočnou silou na zdvihnutie monumentálnych sôch.25
Obr. 1: Neznámi autori z kultúry Rapa Nui, Veľkonočný ostrov, Moai, cca 1000 – 1600 n. l., kameň
Zdroj: Aurbina / Wikimedia Commons (Public Domain)
Fetišizmus
V prípade, že táto sila vstúpila do predmetu, stal sa fetišom. Mana mala schopnosť prechádzať z jedného objektu do druhého a zvyšovať tak jeho hodnotu.26 Podľa Safronova prvému vývojovému štádiu animizmu, charakteristickému priradením nehmotného prvku k hmote, predchádzal práve fetišizmus so svojou schopnosťou vplývania predmetov na okolie prostredníctvom sily v nich obsiahnutej.27 Fetišom môže byť ľubovoľný predmet, často zvolený spomedzi náhodne nájdených objektov uchovaných na základe fascinácie. Aby sme ho však mohli pokladať za fetiš, musí byť prítomná viera, že sa v ňom nachádza nadprirodzená sila, alebo s ním musí byť zaobchádzané ako s vedomou bytosťou.28
Mágia
Mágia je činnosť vo forme rituálov a kúziel vykonávaná s cieľom ovplyvniť rôzne oblasti života vo svoj prospech.29 Ľudstvo sa s ňou stretáva počas celej svojej existencie. Najstaršie magické rituály boli zamerané na zabezpečenie dostatočného prísunu potravy30 a patrili k nim zrejme aj najstaršie výtvarné prejavy – početné praveké jaskynné maľby, kresby a rytiny sú interpretované ako súčasť magických praktík. Mágia je úzko prepojená s animizmom – pravekí ľudia komunikovali s celou prírodou, ktorú vnímali ako živú. Tento prístup môžeme vidieť i v súčasnosti u tradičných spoločenstiev, ktoré dodnes žijú v blízkom vzťahu s prírodou.31
Totemizmus
Totemizmus patrí medzi najstaršie kultúrne ustanovizne.32 Ide o náboženský a zároveň i spoločenský systém,33 ktorého základnou náboženskou filozofiou je animizmus. Kľúčovú úlohu zohráva totem, ktorý členovia kmeňa pokladajú za svojho predka a spoliehajú sa na jeho ochranu. Totemizmus je charakteristický spolupatričnosťou a pocitom prepojenia s prírodou v duchovnom zmysle. Vznikol ako reakcia na obavy z všadeprítomného nebezpečenstva.34 Slovo totem pochádza z reči Odžibvejov, odkiaľ preniklo vďaka antropologickým bádateľom do angličtiny a neskôr i do ďalších jazykov.35
Šamanizmus
Šamanizmus patrí medzi najfrekventovanejšie praktiky náboženského charakteru, nie je však náboženstvom, ale skôr vykonávaním úkonov súvisiacich s rôznymi náboženskými systémami. Úlohou šamana je zabezpečiť spojenie medzi reálnym svetom a svetom duchov, pričom okrem ľudí slúži i duchom. Šamanom sa môže stať človek, ktorý je zasvätený, alebo má šamanské schopnosti. Ide o duchovného praktika disponujúceho magickou mocou, ktorá mu umožňuje liečiť, hľadať nezvestných, veštiť, zaklínať či odklínať.36,37 Podľa Safronova šamanizmus vďaka absorbovaniu všetkých foriem pranáboženstiev, ale i pre priblíženie sa k teóriám rozvinutého animizmu, predstavuje vrchol pravekej kultúry.38
Vedomie a nevedomie
Podľa slovenského biochemika a pedagóga profesora Ladislava Kováča (1932)39 je jednou z vlastností vedomia vytváranie podmienok na koncipovanie cieľov zameraných na odstraňovanie bolesti a maximalizáciu príjemných pocitov. Vedomie umožňuje denné snenie, ktoré môže predstavovať prostriedok na sebaspevňovanie, sebaklamné ospravedlňovanie a hľadanie spôsobov, pomocou ktorých možno predísť nepríjemnostiam.40
Švajčiarsky neurológ, psychiater a psychoterapeut Carl Gustav Jung (1875 – 1961)41 bol presvedčený, že vedomie je spolu s osobným a kolektívnym nevedomím súčasťou systému označovaného ako psyché. Vedomie v jeho teóriách, podobne ako v koncepciách Sigmunda Freuda, súvisí s funkciou Ega, ktoré selektuje obsahy so zámerom zabrániť narušeniu pocitu osobnej integrity. Nežiaduce informácie sú uložené v nevedomí.42,43 Nevedomie nekomunikuje priamo, spojenie nadväzuje pomocou symbolov. Okrem snov s vedomím interaguje i prostredníctvom predstavivosti, ktorá sa prejavuje napríklad počas kreatívnej tvorby alebo denného snenia.44
Pre nevedomé štruktúry psychiky, ktoré majú zovšeobecňujúci charakter, zvolil Jung názov archetypy. Ide o kombináciu psychických modelov a systémov, ktorá sa odohráva v nevedomí. Archetypy vo forme symbolov sú prítomné u každého človeka, pričom majú neobmedzený počet variánt a kombinácií. Táto rozmanitosť je príčinou jedinečnosti individuálnej psychiky. Vedomie a nevedomie tvoria jeden celok, úlohou človeka je preto svoje nevedomie spoznávať a informácie v ňom obsiahnuté prenášať do vedomia. Jung tento proces nazval individuáciou. Jej výsledkom je dosiahnutie celistvosti.45,46,47
Vytváranie symbolov je prirodzenosťou nevedomia a ich dešifrovanie je kľúčom k jeho pochopeniu. Sú základom filozofie, náboženstva, umenia a vzišlo z nich i naše vedomie.48 Aj archetypy sú symbolické a podľa Junga sa zobrazujú v metaforách.49 Symbolický význam môže mať čokoľvek, prírodné i človekom vytvorené objekty, abstraktné formy či celý vesmír. Myseľ symboly produkuje nevedome.50
S nevedomím sú úzko prepojené i mýty.51 Nemecký psychológ a fyziológ Wilhelm Wundt (1832 – 1920)52 zistil, že animistické predstavy z rôznych období a oblastí sveta sa na seba podobajú i bez akéhokoľvek kontaktu. Usúdil preto, že sú produktom psychiky, ktorá má mýtotvorný charakter.53
Hoci výskum ľudského vedomia a nevedomia výrazne pokročil, stále ešte nemáme všetky odpovede. To platí i pre výskum vedomia zvierat a rastlín. Mnohé nové štúdie však menia zaužívaný pohľad, ktorý ich v tomto zmysle výrazne podceňoval. Napríklad Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vypracoval vedeckú správu veľkého rozsahu, v ktorej uvádza, že zvieratá vnímajú, majú vedomie a dokážu cítiť bolesť. Správa odporúča, aby bolo s nimi zaobchádzané s prihliadnutím na tieto skutočnosti.54,55
Niektorí vedci predpokladajú prítomnosť istej formy vedomia i u nižších foriem života. Napríklad podľa autorov štúdie Rastliny, klíma a ľudia: Inteligencia rastlín mení všetko – slovenského biológa so zameraním na neurobiológiu rastlín profesora Františka Balušku (1957)56 a talianskeho botanika profesora Stefana Mancusa (1965)57 – sú rastliny schopné vzájomne komunikovať, reagovať na hrozby a podľa vedcov je možné, že v kontexte klimatickej krízy zareagujú adekvátnejšie ako ľudia.58
Zoznam použitej literatúry
1. TYLOR, E. B., Primitive Culture, 1888.
2. Od 1. septembra zviera už nie je vec, 2018. [online]. [cit. 2024–11–15]. Dostupné na internete: https://www.mpsr.sk/aktualne/od-1-septembra-zviera-uz-nie-je-vec/13332/
3. Pozri BEAMAN, L., GURUNG, R., Examining Objectification and Dehumanization: The Effects of Race and Sexualization, 2024.
4. V origináli: Life is a self-sustaining chemical system capable of Darwinian evolution. Preklad: Zuzana Dolinay. In About Life Detection. [online]. [cit. 2025–04–11]. Dostupné na internete:
https://astrobiology.nasa.gov/research/life-detection/about/
5. PANČÍK, P., Pôvod života, 2020. [online]. [cit. 2024–09–25]. Dostupné na internete: https://biopedia.sk/evolucia/povod-zivota
6. GREAVES, M., Diverse life forms may have evolved earlier than previously thought, 2022. [online]. [cit. 2024–12–18]. Dostupné na internete: https://www.ucl.ac.uk/news/2022/apr/diverse-life-forms-may-have-evolved-earlier-previously-thought
7. PANČÍK, P., Pôvod života, 2020. [online]. [cit. 2024–09–25]. Dostupné na internete: https://biopedia.sk/evolucia/povod-zivota
8. Výskumníci analyzovali 3,75 až 4,28 mld. rokov starý kameň a našli v ňom stopy po baktériách. In GREAVES, M., Diverse life forms may have evolved earlier than previously thought, 2022. [online]. [cit. 2024–12–18]. Dostupné na internete: https://www.ucl.ac.uk/news/2022/apr/diverse-life-forms-may-have-evolved-earlier-previously-thought
9. Nie všetky živé organizmy však musia spĺňať každý z týchto znakov. In PANČÍK, P., Pôvod života, 2020. [online]. [cit. 2024–09–25]. Dostupné na internete: https://biopedia.sk/evolucia/povod-zivota
10. About Life Detection. [online]. [cit. 2025–04–11]. Dostupné na internete: https://astrobiology.nasa.gov/research/life-detection/about/
11. PANČÍK, P., Pôvod života, 2020. [online]. [cit. 2024–09–25]. Dostupné na internete: https://biopedia.sk/evolucia/povod-zivota
12. VARGA, R., K problematike riešenia vzťahov človeka k prírode v historickej reflexii, 2013, s. 259.
13. KANDERT, J., Náboženské systémy : Člověk náboženský a jak mu porozumět, 2010, s. 23, 24.
14. Émile Durkheim. [online]. [cit. 2025–1–8]. Dostupné na internete: https://www.britannica.com/biography/Emile-Durkheim
15. DURKHEIM, E., The Elementary Forms of the Religious Life, 1915, s. 51, 52.
16. Animizmus. [online]. [cit. 2024–11–16]. Dostupné na internete: https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fva/animizmus.html
17. Andrey Safronov. [online]. [cit. 2024–12–16]. Dostupné na internete: https://independent.academia.edu/Asafronov
18. SAFRONOV, A. G., Psychological practices in mystic traditions: from archaic to our days, 2011, s. 111.
19. HELANDER-RENVALL, E., Animism, personhood and the nature of reality : Sami perspectives, 2010. [online]. [cit. 2024–12–18]. Dostupné na internete: https://www.cambridge.org/core/journals/polar-record/article/abs/animism-personhood-and-the-nature-of-reality-sami-perspectives/099876A474101E4434388ED48D634A44
20. WILKINSON, D. A., Is There Such a Thing as Animism?, 2017, s. 289, 292.
21. Sigmund Freud. [online]. [cit. 2024–12–17]. Dostupné na internete: https://biografia.sk/sigmund-freud/
22. FREUD, S., Totem and Taboo : Resemblances between the Psychic Lives of Savages and Neurotics, 1919, s. 38, 39.
23. Difference Between Animism and Animatism, 2016. [online]. [cit. 2024–11–23]. Dostupné na internete: https://www.differencebetween.com/difference-between-animism-and-vs-animatism/#google_vignette
24. TITARENKO, V. V., The Phenomenon of Charisma : Social and Psychological Aspects, 1999. In SAFRONOV, A. G., Psychological practices in mystic traditions: from archaic to our days, 2011, s. 113.
25. SAFRONOV, A. G., Psychological practices in mystic traditions: from archaic to our days, 2011, s. 113.
26. Tamže, s. 113.
27. Tamže, s. 111.
28. TYLOR, E. B., Primitive Culture : Vol. II : Researches into the development of mythology, philosophy, religion, language, art, and custom, 1920, s. 144, 145.
29. MALINOWSKI, B., Magic, Science and Religion and Other Essays, 1948, s. 56.
30. BELKO, D., Vývoj záujmu o mágiu, 1997, s. 295.
31. Tamže, s. 295.
32. SKAČAN, J., Ivan Dubnička : Šamani, mesiáši, proroci a reformátori, 2013. [online]. [cit. 2024–12–19]. Dostupné na internete: http://philosophicacritica.ukf.sk/uploads/1/3/9/8/13980582/recenzia_skacan.pdf, s. 86.
33. FREUD, S., Totem and Taboo : Resemblances between the Psychic Lives of Savages and Neurotics, 1919, s. 50.
34. NIKULIN, A., Pohanstvo vo svetle kresťanskej reflexie duchovného života, 2019, s. 218, 219.
35. TYLOR, E. B., Primitive Culture : Vol. II : Researches into the development of mythology, philosophy, religion, language, art, and custom, 1920, s. 234, 235.
36. NIKULIN, A., Pohanstvo vo svetle kresťanskej reflexie duchovného života, 2019, s. 219.
37. BURDA, F., Úvod do kulturní a sociální antropologie, [bez dátumu], s. 78.
38. SAFRONOV, A. G., Psychological practices in mystic traditions : from archaic to our days, 2011, s. 126.
39. Kováč, Ladislav. [online]. [cit. 2024–12–17]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kovac-ladislav
40. KOVÁČ, L., Ľudské vedomie je produktom evolučnej eskalácie emocionálneho výberu, 2003. In KELEMEN, J. (ed.), Kognice a umělý život III, 2003, s. 16.
41. Carl Jung. [online]. [cit. 2024–12–17]. Dostupné na internete: https://www.britannica.com/biography/Carl-Jung
42. PAUER, J., Je ešte možný spoločný svet? : Alebo o jednote v mnohosti a o spoločnom základe v potencii, 2003, s. 95.
43. HŮLOVÁ, S., Využití práce s osobním a kolektivním nevědomím, 2017, s. 5.
44. JOHNSON, R. A., Sny jako řeč nevědomí, 2020, s. 11.
45. JOHNSON, R. A., Sny jako řeč nevědomí, 2020, s. 19.
46. CHRZ, V., Člověk a jeho symboly : Recenze, 2018, s. 526.
47. VON FRANZ, M. L., The process of individuation, 1964. In JUNG, C. G., VON FRANZ, M. L. (eds.), Man and his symbols, 1964, s. 160, 161.
48. JOHNSON, R. A., Sny jako řeč nevědomí, 2020, s. 28.
49. Tamže, s. 28.
50. JAFFÉ, A., Symbolism in the Visual Arts, 1964. In JUNG, C. G., VON FRANZ, M. L. (eds.), Man and his symbols, 1964, s. 232.
51. FREUD, S., Totem and Taboo : Resemblances between the Psychic Lives of Savages and Neurotics, 1969, s. 39.
52. Wilhelm Wundt. [online]. [cit. 2025–01–08]. Dostupné na internete: https://www.britannica.com/biography/Wilhelm-Wundt
53. WUNDT, W. In FREUD, S., Totem and Taboo : Resemblances between the Psychic Lives of Savages and Neurotics, 1919, s. 39.
54. Animal Consciousness, 2016. [online]. [cit. 2024–10–18]. Dostupné na internete: https://www.efsa.europa.eu/en/supporting/pub/en-1196
55. Vedecká správa úradu EFSA o vedomí zvierat, 2017. [online]. [cit. 2024–10–18]. Dostupné na internete: https://www.mpsr.sk/vedecka-sprava-uradu-efsa-o-vedomi-zvierat/753-40-753-11468/
56. Prof. RNDr. František Baluška, Ph.D.. [online]. [cit. 2024–12–17]. Dostupné na internete: https://is.cuni.cz/webapps/whois2/osoba/1613448318147512/?lang=cs
57. Stefano Mancuso. [online]. [cit. 2024–12–17]. Dostupné na internete: https://scholar.google.com/citations?user=l3wMLRoAAAAJ&hl=en
58. BALUŠKA, F., MANCUSO, S., Plants, climate and humans: Plant intelligence changes everything, 2020.
Kompletné bibliografické údaje k týmto zdrojom nájdete tu.