Mýtus krásy

Desiatky graficky upravených zobrazení ženských tiel denne pôsobia na našu psychiku, čo má za následok u žien a dokonca aj u veľmi mladých dievčat nielen porovnávanie sa a znížené sebavedomie, ale i psychické problémy v podobe depresií, porúch príjmu potravy alebo závislostí od plastických operácií. Štandardy krásy vedú spoločnosť k prehnanému prisudzovaniu významu zovňajšku, strachu z prirodzených prejavov starnutia, odsúvaniu starších žien z verejnej sféry či diskriminácii kvôli vzhľadu, ale aj k čoraz väčšej povrchnosti a konzumu, k čomu výrazne prispievajú i sociálne siete. Ženy sú často zobrazované polonahé či nahé, v dôsledku čoho sú mnohými mužmi vnímané iba ako sexuálne objekty a toto vnímanie sa prenáša následne i do reálneho života. Prvotnou inšpiráciou pre sériu obrazov bolo prirovnanie mýtu krásy k železnej panne v knihe Mýtus krásy od Naomi Wolf. Ide o údajný stredoveký mučiaci nástroj s lákavým zovňajškom, v ktorého útrobách sa ukrývajú ostré ostne drtiace obete (túto inšpiráciu som spracovala v prvom obraze). Mýtus krásy i jeho následky zvykneme ako spoločnosť podceňovať, keďže jeho forma je esteticky príťažlivá – ako by mohol byť nebezpečný pohľad na krásne usmiate modelky? Napriek tomu bývajú jeho následky nezriedka závažné.