Duša sveta

Druhý obraz zo série Duša sveta obsahuje viac vrstiev významov. Predstavuje vedomie a nevedomie (v obraze znázornené nad a pod povrchom), dušu symbolizovanú odkvitnutou púpavou vyjadrujúcou jej krehkosť a potenciál šíriť myšlienky, hmotnú a nehmotnú podstatu človeka, ale aj osobný rozvoj podľa Carla Gustava Junga. Ten tvrdil, že jediným spôsobom, ako dosiahnuť celistvosť, je prepájanie vedomého a nevedomého prostredníctvom zvedomovania nevedomých obsahov. Tento proces nazval individuáciou. Ak sa človek nedokáže ponoriť do hĺbok svojho vnútra, nedosiahne skutočnú autenticitu, nerozozná hranicu medzi vlastnými snami a cudzími očakávaniami a zostane uväznený v egu, odrezaný od svojej pravej podstaty.

Vo vesmíre vlastného nevedomia je možné bádať v priebehu hlbokých rozhovorov, sebareflexie, analýzy snov, reflektívneho písania, počúvania hudby, vnímania umeleckých diel, čítania kníh, meditácie, trávenia času v prírode či počas spirituálnych zážitkov.

Korene symbolizujú nevedomie, ktoré je ukryté pod povrchom a je zdrojom, z ktorého vyrastá naša osobnosť so všetkými jej špecifikami. Je jemným, zložitým a citlivým systémom, ktorý reaguje na každý impulz prostredia. Maľba zároveň odkazuje aj na korene ľudstva – históriu a kolektívne nevedomie. Mojím úmyslom bolo zachytiť dichotómiu medzi hmotnou zložkou predstavovanou oblekom, a nehmotnou, symbolizovanou koreňmi a púpavou. Tie sú na rozdiel od odevu namaľovaného olejovými farbami nakreslené ceruzkou a pastelom, čo zvýrazňuje ich nehmotný charakter.

Tretí obraz z tejto série okrem vyššie spomenutých významov predstavuje aj vzťahy vznikajúce hlboko v nevedomí, ich krehkosť a intimitu. Symbolizuje vedomé i nevedomé prepojenie medzi ľuďmi a z neho vyplývajúcu zraniteľnosť, ako i vzájomné ovplyvňovanie sa a odovzdávanie si myšlienok. 

Štvrté plátno zobrazuje bytosť, ktorá nesie znaky ľudské a rastlinné, aj menej zjavné znaky zvieracie (koruna stromu pripomína roj včiel alebo škvrny geparda). Symbolizuje dušu sveta, prepojenie všetkých živých bytostí Zeme vrátane ľudí.  Výskumy ukazujú, že nielen ľudia a zvieratá majú vedomie – majú ho aj rastliny, ktoré spolu komunikujú rôznymi spôsobmi, napríklad aj cez korene. V ďalšej rovine čítania obraz opäť odkazuje na osobný rozvoj – jungiánsku celistvosť, ku ktorej človek smeruje zvedomovaním nevedomých obsahov. Tento psychický dej bol vizuálne znázornený otváraním očí. Zároveň je strom symbolom archetypu Self, ktorý predstavuje náš vnútorný hlas. Ten nám ukazuje našu autentickú životnú cestu a pomáha nám ju rozoznať v šume cudzích rád, prianí, snov či nárokov, ktoré s nami pri hlbšom skúmaní nerezonujú. Kruhovitý tvar, ktorý stromy vytvárajú, symbolizuje nekonečnosť a nesmrteľnosť duší, ale i celistvosť. Prebúdzanie sa môže zároveň znamenať aj uvedomovanie si potreby väčšej citlivosti voči vnímaniu prírody a bytostí v nej.