V prvej časti článku sme sa v bádaní naprieč teóriami o duši dostali do 19. storočia a dnes budeme pokračovať.
V roku 1871 bola vydaná kniha s názvom Primitive Culture (Primitívna kultúra) od významného anglického antropológa Sira Edwarda Burnetta Tylora (1832 – 1917),[1] označovaného za zakladateľa kultúrnej antropológie. Dielo malo významný vplyv na ďalší vývoj antropológie, religionistiky a ďalších príbuzných disciplín.[2], [3]
Podľa Tylora je teória duše jednou z najdôležitejších tém náboženskej filozofie.[4] V knihe predstavuje najmä svoj výskum animizmu – skúma vzťahy medzi dušou, duchmi, živou a neživou prírodou i predmetmi vytvorenými človekom a vnímanie týchto vzťahov pravekými ľuďmi, ale aj členmi prírodných národov, pričom v spôsobe ich uvažovania hľadá stopy po starších prejavoch myslenia. Animizmus podľa neho predstavuje základ filozofie náboženstva.[5]
Zdroj: Wikimedia Commons (Public Domain)
Texty Edwarda B. Tylora a ďalších antropologických bádateľov z 19. storočia spolu s dostupnosťou predmetov pochádzajúcich z koloniálnych výprav a vystavených v múzeách ovplyvnili i výtvarné umenie – prispeli k rozvoju smeru s názvom primitivizmus. Diela jeho predstaviteľov boli inšpirované estetikou, životom, filozofiou a kultúrnymi praktikami mimoeurópskych národov.[6], [7]
Príkladom je obraz Manaò tupapaú (Duch mŕtveho sleduje) (obr. 1) z roku 1892 od francúzskeho maliara, sochára, grafika, keramikára a spisovateľa Paula Gaugina (1848 – 1903).[8]
Animizmus sa zachoval do súčasnosti ako prirodzená súčasť kultúr národov, ktorých život je úzko spätý s prírodou. Opätovne sa objavil i vo vedeckých kruhoch, kde dostal prívlastok nový, pričom bádatelia, ktorí s jeho konceptom pracujú, sa od viktoriánskeho animizmu dištancujú kvôli jeho evolucionistickému prístupu.[9] Podľa anglickej sociálnej antropologičky Katherine Swancutt[10], [11] animizmus, hoci to môže indikovať jeho koncovka, nie je ideológiou. Je skôr citlivejšou reakciou na svet, ktorý nás obklopuje, a bytosti, ktoré v ňom prebývajú. Osoby s animistickou vnímavosťou považujú za bytosti s dušou nielen ľudí a zvieratá, ale i rastliny, vodstvá, vietor, mesiac, kamene či dokonca stroje.[12]
Umenie mimoeurópskych národov zohráva kľúčovú úlohu i v dielach súčasného austrálskeho umelca aborigejského pôvodu Otisa Hopea Careyho (1988) – vo svojich maľbách a sochách tradičné inšpirácie prepája so súčasnými umeleckými prostriedkami. Znázornením legiend a symbolov sa snaží o spájanie komunít z rôznych kultúr. Zaoberá sa i témami liečenia, odovzdávania skúseností a prepojenia s prírodou, kultúrou a rituálmi.[13] Príkladom jeho tvorby je dielo Yaam ngaya ngaarlu (Ja som voda) z roku 2024.
V 19. storočí sa stal populárnym tzv. špiritizmus, ktorý vznikol vo Francúzsku a rozšíril sa do celého sveta. Ide o okultné náboženstvo, ktorého súčasťou sú tzv. špiritistické seansy. V ich priebehu má údajne dochádzať ku kontaktu so svetom duchov, ktorý je sprevádzaný nadprirodzenými javmi.[14], [15]
So špiritizmom je previazaná i tvorba švédskej umelkyne Hilmy af Klint (1862 – 1944), ktorá čerpala inšpiráciu pre svoje vizionárske diela práve počas špiritistických seáns – inštrukcie k obrazom k nej prichádzali prostredníctvom automatického písania a kreslenia. Abstraktné diela tvorila ešte pred Wassilym Kandinskym, Kazimirom Malevichom či Pietom Mondrianom.[16] Príkladom jej tvorby je dielo The Ten Largest, No. 3, Youth, Group IV (Desať Najväčších, č. 3, Mládež, Skupina IV) z roku 1907 (obr. 2). Záber z výstavy jej diel s názvom Paintings for the future (Maľby pre budúcnosť), ktorá bola uskutočnená v Guggenheimovom múzeu v New Yorku v roku 2018, sa nachádza na obr. 3.
Zdroj: Albin Dahlström / Wikimedia Commons (Public Domain)
Zdroj: Ryan Dickey / Wikimedia Commons (CC BY 2.0)
Pri skúmaní témy nemôžeme vynechať ani svetové náboženstvá. Vnímanie duše v kresťanstve sme si v krátkosti predstavili v prvej časti článku, v nasledujúcich odsekoch si ešte stručne priblížime učenie ďalších veľkých náboženských systémov.
Hinduisti veria na reinkarnáciu, pri ktorej sa duše prevteľujú a pokračujú v živote i po smrti dočasného tela, pričom sa snažia o dosiahnutie stavu mókša predstavujúceho vymanenie sa z reinkarnačného kolobehu, ktorý nazývajú samsára. Do akého tela sa človek znova narodí závisí od jeho karmy, ktorá sa odvíja od skutkov a vyjadrení, ktoré sú buď v súlade, alebo v rozpore s pravidlami označovanými ako dharma. Odmenou alebo trestom pre neho bude jeho ďalšie prevtelenie.[17], [18] Na obr. 4 je znázornená Kali, ktorá je v hinduizme bohyňou znovuzrodenia, smrti a času. Autorom obrazu je indický maliar Raja Ravi Varma (1848 – 1906).[19]
Zdroj: Wikimedia Commons (Public Domain)
Zdroj: Wikimedia Commons (Public Domain)
Podľa Budhovho učenia je život plný utrpenia, ktoré pramení z nespokojnosti z nenaplnenia túžob. Je ho však možné odstrániť, a to zbavením sa nevedomosti. Budha odmietal koncept duše ako nesmrteľnej entity, život chápal ako proces, pri ktorom jedinec prechádza sebarozvojom. Materiálne statky, status, vzťahy, ale ani myseľ nie sú podľa neho naozajstným ja. Ľudská existencia pozostáva podľa budhistov z piatich zložiek: telesnosti, emócií a vnemov, predstáv, mentálnych dispozícií a vedomia, žiadna z nich však nie je dušou – základná entita podľa nich neexistuje.[20]
Myseľ má podiel na vnímaní a zároveň sa neustále mení a z toho dôvodu prechádza rôznymi stavmi.[21] Budhisti, podobne ako hinduisti, veria na karmu a znovuzrodenie, no neuznávajú nesmrteľnosť duše.[22] V prílohe na obr. 5 je znázornené koleso znovuzrodenia (života, existencie, reinkarnácie) Bhavachakra (Bhavačakra) predstavujúce kruhový symbol nekonečnosti existencie používaný najmä v tibetskom budhizme.[23], [24]
V judaizme existuje predstava, že po smrti duša odchádza z tela. Podľa starého zvyku sa majú vtedy v dome zakryť zrkadlá a taktiež otvoriť okno, aby mohla vyletieť. Zrkadlá sa zakrývajú, pretože v období smútku do domu, v ktorom zomrel člen rodiny, majú prichádzať rôzne druhy démonov a zlých duchov.[25] Podľa austrálskeho rabína Arona Mossa[26], [27] by sme však tento zvyk mohli vysvetliť aj psychologicky – úmrtie sprevádza pocit prázdnoty, ktorá by mohla byť zaplnená vnútornými démonmi. Okrem smútku môžeme cítiť aj hnev, ľútosť či vinu a takýmto spôsobom sa pozostalí nemusia konfrontovať s odrazmi vlastných tvárí, do ktorých sú tieto emócie vpísané.[28] Tému spracovala napríklad umelkyňa Helène Aylon v inštalácii Mirror Covering (Zakrývanie zrkadiel) z roku 1987.[29]
Rozdiel medzi judaizmom a kresťanstvom okrem iného spočíva i v tom, že židia nepovažujú asketizmus za nástroj na posilňovanie ducha. Telo a duša sú v židovskej viere jednotné a sú dokonca i za hriech zodpovedné rovnakou mierou.[30] Židovské náboženstvo prikladá veľký význam náuke kabala, ktorá vzhľadom na zložitý osud Izraela a židovského národa a jeho úlohu v dejinách pripisuje židovským dušiam špeciálne kvality.[31]
Islam sa podrobne zaoberá problematikou smrti a posmrtného života, aby veriacim pomohol vyrovnať sa s touto ťažkou témou. Moslimovia veria v nesmrteľnosť duše. Tá po smrti opúšťa telo, ktoré bolo zo zeme vytvorené, je do nej pochované a nakoniec z nej povstane.[32] Podobnosť s kresťanskými a židovskými výkladmi pramení zo spoločnej geografickej polohy – ich kolískou je Blízky východ. Smrť je v islame prirovnávaná k mostu medzi naším a iným svetom.[33] Úmrtiu predchádza povolanie od anjela smrti, ktorý je k duši pridelený, a v prvú noc po pochovaní tela dochádza k predbežnému súdu vedenému anjelmi Nákirom a Munkarom. Duša musí správne zodpovedať na otázky, či pozná Boha, Svätú knihu a Proroka – v prípade kladnej odpovede bude telo očakávať zmŕtvychvstanie v priestrannom hrobe, v opačnom prípade bude vložené do hrobu malého a tmavého.[34]
Inštalácia umelkyne, vedkyne, kurátorky a dizajnérky Basmah Felemban (1993)[35] zo Saudskej Arábie s názvom Wave Catcher (Lapač vĺn) z roku 2023 predstavuje adhan – verejné zvolávanie k modlitbe pretransformované do 16 drevených lapačov, ktorými je obrazne zachytávaný dych, vydychovaný medzi jednotlivými časťami modlitby. Islamské modlitby je možné prirovnať k vlnám vďaka ich frázam a práci s výškou tónov.[36], [37] Dielo bolo súčasťou Islamic Arts Biennale: Mirroring the journey of the soul (Bienále islamského umenia: Zrkadlenie cesty duše), ktoré sa uskutočnilo v roku 2023.[38], [39] Skutočnosť, že v islame je duša prepojená s dychom, ilustruje i verš 15:29 z Koránu.[40]
Vnímanie duše v prostredí svetových náboženstiev sme si v krátkosti priblížili. Ale aký vzťah k dušiam majú ateisti? Podľa českého filozofa a politológa Jana Wernera[41], [42] môžu zároveň veriť na duše, horoskopy či život po smrti, nakoľko ateizmus vo svojej podstate spočíva iba v tom, že človek neverí na existenciu Boha. No nový ateizmus je akousi nadstavbou k všeobecnému ateizmu a ľudia, ktorí sa k nemu hlásia, odmietajú i tieto presvedčenia.[43] Richard Dawkins (1941), britský biológ, etológ a spisovateľ,[44] tvrdí, že ateisti zastávajúci naturalistický svetonázor neveria na existenciu ničoho, čo by presahovalo fyzický svet, ani na vyššiu silu, kreatívnu inteligenciu alebo na nesmrteľné duše či zázraky. Všetko si vysvetľujú pôsobením prírodných javov, ktoré veda zatiaľ neobjasnila.[45]
Aktívni veriaci, ktorí navštevujú bohoslužby každý týždeň, ani ateisti však nie sú v populácii zastúpení väčšinovo. Spiritualitu by sme mohli vnímať skôr ako spektrum, pričom väčšina ľudí sa nachádza niekde medzi týmito dvoma skupinami.[46], [47]
Sociológ náboženstva Thomas Luckmann (1927 – 2016)[48] sa o tomto fenoméne zmieňoval ako o tzv. neviditeľnom náboženstve – aktívna cirkevná zbožnosť je podľa neho len jedným z druhov modernej religiozity.[49] Americký kňaz a religionista Edward Ian Bailey (1935 – 2015)[50] v tejto súvislosti hovoril o náboženstve implicitnom[51] a holandský religionista, historik náboženstva a islamológ profesor Jacques Waardenburg (1930 – 2015)[52] za implicitné náboženstvá pokladal i ideológie.[53]
V rámci ezoterických tradícií sú duše zmieňované hojne. Najčastejšie sú spomínané spriaznené duše, ktoré jedinec spozná na základe kontaktov z minulých životov, pričom môže ísť o partnerské, rodinné alebo priateľské vzťahy, prípadne o vzťahy so zvieratami.[54] V rámci ezoterických učení sa stretávame i s karmickými vzťahmi alebo vzťahmi dvojplameňov. Kontroverzný diskurz o prepojeniach medzi dušou, posmrtným životom, vedomím a kvantovou mechanikou vyvoláva otázky týkajúce sa hraníc medzi vedou a ezoterikou.[55] No podľa Seana Michaela Carrolla (1966), amerického profesora teoretickej fyziky a filozofa,[56] kvantoví mechanici už o vplyve vedomia v zmysle, na aký sa odvolávajú ezoterici, v rámci svojho odboru neuvažujú, čo však ezoterickým guruom nebráni sa na vedu ďalej odvolávať, dezinterpretovať jej koncepty a šíriť ich medzi laickú verejnosť s veľkým úspechom a prospechom.[57]
S rozvojom vedy sa rozšíril okruh odborov analyzujúcich túto problematiku a pojem duša sa začal v niektorých kontextoch nahrádzať pojmami vedomie a nevedomie, ale tie si priblížime zas inokedy.
Bádanie naprieč dejinami koncepcií o dušiach zakončíme litografiou Inside The Soul (Vo vnútri duše) od súčasného japonského vizuálneho umelca Takashiho Murakamiho (1962).[58] Autor nadväzuje na tradičnú japonskú estetiku, ktorú prepája s dedičstvom popartu a životným štýlom otaku (kultúrou mladých, ktorá je fascinovaná anime, hračkami či videohrami). Murakami je autorom konceptu superflat, ktorý sa stal hnutím. Prelína sa v ňom vysoké umenie s masovou kultúrou a vyznačuje sa hravosťou a výraznými farbami,[59] no zároveň obracia pozornosť na plochosť súčasnej konzumne orientovanej spoločnosti, čím vo svojich prácach vytvára zaujímavý kontrast.[60]
Jeho diela, i keď pôsobia radostne, skrývajú vážne posolstvá – sú kritikou vojny, rodových stereotypov či povrchnosti doby. Murakamiho kvety – jeho najcharakteristickejší symbol – sú na prvý pohľad veselé, no keď sa o témach, ktoré rieši, dozvedáme viac, vnímame ich smútok a prázdnotu, ale i potenciál inšpirovať ľudí k introspekcii.[61]
„Verím, že umenie dokáže zmeniť svet.“
Takashi Murakami[62]
Zoznam použitej literatúry
[1] Sir Edward Burnett Tylor. [online]. [cit. 2024–12–17] Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/biography/Edward–Burnett–Tylor>
[2]Tamže.
[3] TYLOR, E. B., Primitive culture : Volume I., 1888.
[4] TYLOR, E. B., Primitive culture : Volume I., 1888, s. 501, 502.
[5] SWANCUTT, K.., Animism, 2019. In STEIN, F. (ed.)., Open Encyclopedia of Anthropology : Facsimile of the first edition in The Cambridge Encyclopedia of Anthropology, 2019, s. 5.
[6]CRAMER, CH., GRANT, K. 2020. Primitivism and Modern Art. [online]. [cit. 2025–5–6] Dostupné na internete: <https://smarthistory.org/primitivism–and–modern–art/>
[7]Primitivism. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://www.theartstory.org/movement/primitivism/>
[8]Paul Gauguin and his paintings. [online]. [cit. 2025–5–6] Dostupné na internete: <https://www.gauguin.org/>
[9]WILKINSON, D. A., Is There Such a Thing as Animism?, 2017, s. 289, 292.
[10]Dr Katherine Swancutt. [online]. [cit. 2024–12–16] Dostupné na internete: <https://www.kcl.ac.uk/people/katherine–swancutt>
[11]Jej dátum narodenia nie je verejne dostupný.
[12]SWANCUTT, K.., Animism, 2019. In STEIN, F. (ed.)., Open Encyclopedia of Anthropology : Facsimile of the first edition in The Cambridge Encyclopedia of Anthropology, 2019, s. 1.
[13]KAMIYA, A. Spiritism History, Beliefs & Practices. [online]. [cit. 2025-5-15] Dostupné na internete: <https://study.com/academy/lesson/spiritism-overview-beliefs-facts.html>
[14]ŠIMALČÍK, J., Spiritizmus (duchárstvo) vo svetle celej pravdy, 1932, s. 5.
[15]About the artist Hilma af Klint. [online]. [cit. 2025-5-8] Dostupné na internete: <https://www.modernamuseet.se/stockholm/en/exhibitions/hilma-af-klint-2013/about-the-artist/>
[16]Otis Hope Carey. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://4a.com.au/creatives/otis–hope–carey>
[17]HURAJTOVÁ, J. Hinduizmus : Pomôcka pre ZŠ a SŠ, 2014.
[18]Hinduizmus. [online]. [cit. 2024–11–9] Dostupné na internete:<https://beliana.sav.sk/heslo/hinduizmus>
[19]BENTLEY–HENSON, A. 2023. Hindu Goddess Kali | History, Mythology & Symbol. [online]. [cit. 2025–5–6] Dostupné na internete: <https://study.com/academy/lesson/the–hindu–goddess–kali–story–symbols–facts.html>
[20]NAKAMURA, H., REYNOLDS, F. E., TUCCI, G., Buddhism, 2025. [online]. [cit. 2024–12–18] Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/topic/Buddhism/The–life–of–the–Buddha>
[21]MILTNER, V., Mistr Šankara kontra buddhismus, 1996, s. 68, 69.
[22]MAHĀSI SAYĀDAW, The Theory of Karma. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://www.buddhanet.net/e–learning/karma/>
[23]File:Bhavachakra.jpg. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Bhavachakra.jpg>
[24]Bkhavachakra – Koleso Bytiya. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://probud.narod.ru/symbol/bhavachakra.html>
[25]PAŘÍK, A., HAMÁČKOVÁ, V., Pražské židovské hřbitovy, 2003. In: ŠVEDOVÁ, M., Židovské cintoríny vo vybraných mestách severovýchodného Slovenska a ich význam pre turizmus, 2018, s. 30.
[26]Aron Moss. [online]. [cit. 2024–11–9] Dostupné na internete: <https://www.chabad.org/search/keyword_cdo/kid/8051/jewish/Aron–Moss.htm>
[27]Jeho dátum narodenia nie je verejne dostupný.
[28]MOSS, A., Why Are the Mirrors Covered in a House of Mourning? [online]. [cit. 2024–11–8] Dostupné na internete: <https://www.chabad.org/library/article_cdo/aid/2969340/jewish/Why–Are–the–Mirrors–Covered–in–a–House–of–Mourning.htm >
[29]Helène Aylon : Reflections. [online]. [cit. 2025–5–7] Dostupné na internete: <https://www.mutualart.com/Exhibition/Helene–Aylon––Reflections/7C7CBD1868E2BA87>
[30]SLIVKA, D. a kol., Židovská kultúra v multikultúrnej edukácii : Základné východisko eliminácie neznášanlivosti a xenofóbie v kontexte celoživotného vzdelávania pracovníkov základných a stredných škôl s prílohou didaktických materiálov, 2013, s. 87.
[31]DROZDÍKOVÁ, J., Základy judaizmu, 1993. In SLIVKA, D. a kol., Židovská kultúra v multikultúrnej edukácii. Základné východisko eliminácie neznášanlivosti a xenofóbie v kontexte celoživotného vzdelávania pracovníkov základných a stredných škôl s prílohou didaktických materiálov, 2013, s. 85.
[32]AL–ABSI, M., Islamský pohľad na fenomén smrti a jeho reflexia v systéme pohrebných obradov a rituálov, 2008, s. 15–21.
[33]AL–ABSI, M., Islamský pohľad na fenomén smrti a jeho reflexia v systéme pohrebných obradov a rituálov, 2008, s. 15-21.
[34]Tamže, s. 15-21.
[35]Basmah Felemban. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://riyadhart.sa/en/artists/basmah–felemban/>
[36]Islamic Arts Biennale : Mirroring the journey of the soul. 2023. [online]. [cit. 2025–5–6] Dostupné na internete: <https://www.trtworld.com/magazine/islamic–arts–biennale–mirroring–the–journey–of–the–soul–64792>
[37]Basmah Felemban : Saudi, b. 1993. [online]. [cit. 2025–5–6] Dostupné na internete: <https://athrart.com/artists/42–basmah–felemban/works/9344–basmah–felemban–wave–catcher–2023/>
[38]Islamic Arts Biennale : Mirroring the journey of the soul. 2023. [online]. [cit. 2025–5–6] Dostupné na internete: <https://www.trtworld.com/magazine/islamic–arts–biennale–mirroring–the–journey–of–the–soul–64792>
[39]Basmah Felemban : Saudi, b. 1993. [online]. [cit. 2025–5–6] Dostupné na internete: <https://athrart.com/artists/42–basmah–felemban/works/9344–basmah–felemban–wave–catcher–2023/>
[40]V tomto verši sa hovorí: „Keď ho vyformujem a vdýchnem do neho zo svojho ducha, padnite pred ním na zem.“ Preklad: Zuzana Dolinay. V angl.: „And when I have proportioned him and breathed into him of My [created] soul, then fall down to him in prostration.“ In 15:29. [online]. [cit. 2025–5–6] Dostupné na internete: <https://legacy.quran.com/15/29>
[41]KŘÍŽ, J., Populismus nesmí zastínit racionální kritiku islámu, říká ateista Werner, 2017. [online]. [cit. 2024–11–12] Dostupné na internete: <https://avokado–online.cz/populismus–nesmi–zastinit–racionalni–kritiku–islamu–rika–ateista–werner/>
[42]Jeho dátum narodenia nie je verejne dostupný.
[43]PARADA, J., Existujú ateisti, ktorí veria v nadprirodzené javy, 2022. [online]. [cit. 2024–11–12] Dostupné na internete: <https://www.humanisti.sk/2022/11/12/existuju–ateisti–ktori–veria–v–nadprirodzene–javy/>
[44]Richard Dawkins. [online]. [cit. 2024–11–13] Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/biography/Richard–Dawkins>
[45]DAWKINS, R., Boží blud, 2016. In KEČKA, R., Súčasná kritika náboženstva – Nový ateizmus ako tvrdý ateizmus, 2017, s. 2–13.
[46]NEŠPOR, Z., Český spirituální trh jako předmět religionistického výzkumu, 2009, s. 7.
[47]Prieskum Focusu : Aspoň raz za týždeň chodí do kostola štvrtina Slovákov, najviac voliči KDH, 2022. [online]. [cit. 2024–11–15] Dostupné na internete: <https://svetkrestanstva.postoj.sk/118388/aspon–raz–za–tyzden–ide–do–kostola–27–percent–ludi >
[48]Thomas Luckmann (14 October 1927 – 10 May 2016). [online]. [cit. 2025–1–18] Dostupné na internete: <https://www.kim.uni–konstanz.de/en/social–science–archive–konstanz/archive–inventory/archive–inventory–a–m–1/thomas–luckmann/>
[49]LUCKMANN, T., The Invisible Religion : The Problem of Religion in Modern Society, 1967. In NEŠPOR, Z., Český spirituální trh jako předmět religionistického výzkumu, 2009, s. 7.
[50]HUGHES, P., Edward Bailey and Implicit Religion, 2015.
[51]BAILEY, E., Implicit Religion in Contemporary Society, 1997. In NEŠPOR, Z., Český spirituální trh jako předmět religionistického výzkumu, 2009, s. 8.
[52]Jacques Waardenburg : Životopis. [online]. [cit. 2024–11–15] Dostupné na internete: <https://www.databazeknih.cz/zivotopis/jacques–waardenburg–46588>
[53]WAARDENBURG, J., Bohové zblízka : Systematický úvod do religionistiky, 1997, s. 128, 129.
[54]STOKKE, CH., Exploring the transpersonal phenomena of spiritual love relations : A naturalistic observation study of soulmate experiences shared in a New Age Facebook group : Abstract, 2021.
[55]DEL MEDICO, B., Za koncom : Vedecké hypotézy o nesmrteľnosti : Od duše ku kvantovému vedomiu, 2024, s. 13.
[56]Sean Carroll. [online]. [cit. 2024–11–14] Dostupné na internete: <https://philosophy.jhu.edu/directory/sean–carroll/>
[57]VALENT, D., Ezoterici sú celkom mimo : Znásilňovanie kvantovej mechaniky, 2017. [online]. [cit. 2024–11–14] Dostupné na internete: <https://invivomagazin.sk/ezoterici–su–celkom–mimo–znasilnovanie–kvantovej–mechaniky_635.html>
[58]Takashi Murakami. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://www.artsy.net/artist/takashi–murakami>
[59]Inside the Soul. [online]. [cit. 2025–5–7] Dostupné na internete: <https://www.riseart.com/art/151057/inside–the–soul–by–takashi murakami?srsltid=AfmBOop8EkXSV8VkZMLTaAfNrE9qEs3FEwQXWnmlHzqkO1Fw2uDIRcy–>
[60]Superflat. [online]. [cit. 2025–5–7] Dostupné na internete: <https://www.theartstory.org/movement/superflat/>
[61]Takashi Murakami. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://www.thebroad.org/art/takashi–murakami>
[62]V angličtine: „I believe that art can change the world (jap. „「芸術は世界を変えることができると信じています。」“).“ Preklad: Zuzana Dolinay. In 30 Best Takashi Murakami Quotes With Image. [online]. [cit. 2025–5–8] Dostupné na internete: <https://www.bookey.app/quote–author/takashi–murakami>
Kompletné bibliografické údaje k týmto zdrojom nájdete tu.