Duše, vedomie, nevedomie i spiritualita patria medzi oblasti, ktoré aj v súčasnosti prinášajú viac otázok než odpovedí.
Prvé predstavy o dušiach ako nehmotných entitách, ktoré oživujú hmotné telá, sa zrejme začali objavovať už v praveku. Pomáhali ľuďom zodpovedať základné životné otázky – prečo žijú, dýchajú, spia, snívajú, ochorejú či zomierajú – a vyrovnať sa so strachom a neistotou. Postupne sa formovali prvotné duchovné koncepcie – animatizmus, animizmus, mágia, fetišizmus, totemizmus a šamanizmus, v ktorých nadprirodzené sily, duše a duchovia zohrávajú dôležitú úlohu.1,2
Animistické a animatistické predstavy, podľa ktorých sa tieto entity nachádzajú všade v živej i neživej prírode, v predmetoch vytvorených človekom i vesmírnych telesách, sa v spomínaných systémoch prejavujú v rôznych formách. Vznikajú tak bohaté kultúrne tradície, ktoré majú vplyv i na naše súčasné chápanie sveta.3,4,5 Tieto koncepcie sú počas celej doby ľudskej existencie prepojené aj s umeleckou tvorbou, od jaskynných malieb až po súčasné umenie.
S príchodom staroveku sa myslitelia začali problematike venovať systematickejšie. V starovekom Grécku sa uvažovaniu o duši, označovanej ako „psyché“, venovalo viacero filozofov – medzi nimi Sokrates,6,7 Platón,8,9 Aristoteles10,11 a neskôr Plotinos.12
Počas stredoveku sa koncept duše stal dominantnou témou kresťanskej náuky, podľa ktorej sú duše nesmrteľné a po zániku hmotného tela budú žiť večne v nebi, pekle alebo v očistci.13 V umení sa často objavoval motív posledného súdu, ktorý mal moralizujúci charakter. V období renesancie nastal i v chápaní duše návrat k antickým ideálom, ktoré renesanční myslitelia prepájali s humanistickým pohľadom na svet.14
Neskôr sa rozvíjaním poznania v tejto oblasti zaoberali i filozofi René Descartes,15 Immanuel Kant,16 Friedrich Schelling,17 Georg Wilhelm Friedrich Hegel,18,19 alebo Friedrich Nietzsche.20,21
V roku 1871 vydal Sir Edward Burnett Tylor, známy ako otec antropológie, knihu Primitive Culture, v ktorej predložil svoju teóriu animizmu.22 Kniha mala zásadný vplyv nielen na antropológiu a religionistiku, ale prispela i k zvýšenému záujmu o kultúry domorodých a mimoeurópskych spoločenstiev. Objavil sa umelecký smer označovaný ako primitivizmus, ktorý spopularizovali najmä Paul Gauguin, Pablo Picasso a nemeckí expresionisti.23,24,25,26
S rozvojom modernej vedy sa rozšíril okruh disciplín analyzujúcich túto problematiku a pojem „duša“ sa začali v niektorých oblastiach poznania postupne nahrádzať pojmami „vedomie“ a „nevedomie“. Pre umelcov je fascinujúce najmä nevedomie, ktorého skúmanie je najviac spojené so Sigmundom Freudom a Carlom Gustavom Jungom.27 Umenie je s nevedomím hlboko prepojené, autori sa do neho ponárajú pri tvorbe umeleckých diel a diváci pri ich vnímaní.28 V roku 1917 sa začali objavovať prvé náznaky surrealizmu, v ktorom zohrávajú nevedomé vplyvy kľúčovú úlohu.29
Inšpiráciou pre názov a zároveň i tému série článkov bola esej Symbolizmus vo vizuálnom umení od Aniely Jaffé,30 v ktorej sa nachádza podkapitola Tajná duša vecí, ako i autobiografická kniha Tajný život Salvadora Dalího (úryvok z nej bol zverejnený v knihe Dalí od Cesárea Rodrígueza-Aguileru).31 Tieto dva texty prepájajú umenie, animizmus, duše, symbolizmus, surrealizmus a nevedomie, a preto sa mi použitie spojenia ich názvov zdalo príhodné.
Názov je zároveň metaforický – „veci“ sú v rôznych častiach sveta vnímané rozdielne, v niektorých kultúrach sú považované za živé a v iných zas živé bytosti za veci. Pojem zároveň prepája duchovné koncepcie pripisujúce duše i neživým objektom so surrealistickým hnutím, ktorého členovia pracovali s nájdenými predmetmi. Vec môže byť i schránkou pre dušu, alebo – ak ju chápeme ako hmotu – jej protikladom. Predmetmi sú však aj hmotné umelecké diela, o ktorých sa hovorí, že do nich autori vkladajú svoju dušu. Táto séria nebude spočívať len v suchom konštatovaní faktov. Budeme v nej spolu hľadať odpovede na otázky týkajúce sa ľudskej podstaty a prepájať zdanlivo neprepojiteľné, objavovať umenie z rôznych období a častí sveta a pozerať sa naň z netypických uhlov. Ak chcete bádať so mnou, pridajte sa už na budúci pondelok… Na záver mám pre vás malú hádanku: vypátrate, ku ktorej sérii patrí úvodný obrázok a akou technikou bol vytvorený?Zoznam použitej literatúry:
1. POPPER, K., The Logic of Scientific Discovery, 1959. In RUISEL, I., Psychológia vedy a vedeckého myslenia, 2016, s. 41.
2. VARGA, R., K problematike riešenia vzťahov človeka k prírode v historickej reflexii, 2013, s. 259.
3. TYLOR, E. B., Primitive Culture, 1888, s. 285.
4. FRAZER, J. G., The Golden Bough, 1894.
5. POPPER, K., The Logic of Scientific Discovery, 1959. In RUISEL, I., Psychológia vedy a vedeckého myslenia, 2016, s. 41.
6. Dějiny filosofie I: Sókratés. [online]. [cit. 2024–12–18]. Dostupné na: https://is.muni.cz/do/rect/el/estud/ff/ps14/phil/web/tisk8.html
7. NECHUTOVÁ, J., Konsolace od antiky do středověku, 1991, s. 122.
8. AMBROZY, M., Niekoľko separovaných prepojení teológie a filozofie, 2016, s. 138.
9. STANČEK, Ľ., Čnosti, 2005, s. 16.
10. ROJKA, Ľ., Ľudská duša a zážitky blízkej smrti, 2015, s. 6.
11. JAKUBOVSKÁ, V., KOVALCHUK, N., Telo a duša, 2017, s. 8.
12. KARUL, R., Zvieracia a ľudská duša, čítanie Plotina, 2013, s. 91.
13. JAKUBOVSKÁ, V., KOVALCHUK, N., Telo a duša, 2017, s. 8.
14. Tamže, s. 8.
15. FRIDMANOVÁ, M., Alice Kliková : Mimo princip identity, 2008, s. 116.
16. JAKUBOVSKÁ, V., KOVALCHUK, N., Telo a duša, 2017, s. 11.
17. DÉMUTH, A., Friedrich Wilhelm Joseph Schelling : Filozofia umenia, 2008.
18. TOBIÁŠ, F., Hegel o dialektike živej prírody, 1977, s. 666.
19. YOVEL, Y., Mladý Hegel a duch judaizmu, 2012.
20. NIETZSCHE, F., O živote a umění, 1995.
21. NIETZSCHE, F., Soumrak model, 1995.
22. TYLOR, E. B., Primitive Culture, 1888.
23. MAURÉRY, M., Štočky Paula Gauguina z Tahiti, 2021. [online]. [cit. 2025-5-9]. Dostupné na: https://www.webumenia.sk/clanok/paul-gauguin-tahiti-stocky
24. MODIANO, L., How Much Does Picasso Owe to African Art?, 2024. [online]. [cit. 2024-12-18]. Dostupné na: https://www.thecollector.com/picasso-and-african-art/
25. FITE-WASSILAK, CH., Objects That Speak for Themselves, 2018. [online]. [cit. 2025-1-18]. Dostupné na: https://www.tate.org.uk/tate-etc/issue-42-spring-2018/chris-fite-wassilak-objects-speak-themselves
26. MURRELL, D., African Influences in Modern Art, 2008. [online]. [cit. 2025-5-9]. Dostupné na: https://www.metmuseum.org/essays/african-influences-in-modern-art
27. PAUER, J., Je ešte možný spoločný svet?, 2003, s. 95.
28. WINN, S., What Happens to Us When Art Connects to the Unconscious, 2007. [online]. [cit. 2025-4-22]. Dostupné na: https://www.sfgate.com/entertainment/article/What-happens-to-us-when-art-connects-to-the-2591269.php
29. STANKOVIANSKA, P., Surrealizmus na Slovensku, 2023. [online]. [cit. 2025-5-6]. Dostupné na: https://www.webumenia.sk/cs/kolekcia/306
30. JAFFÉ, A., Symbolism in the Visual Arts, 1964.
31. AGUILERA, C. R., Salvador Dalí, 1991.
Kompletné bibliografické údaje k týmto zdrojom nájdete tu.